Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.
Ekonomiku Slovenska, podobne ako mnohých ďalších krajín po celom svete zasiahnutých epidémiou nového koronavírusu, nečakajú dobré časy. Už niekoľko dní je zasiahnutá preventívnymi opatreniami a s najväčšou pravdepodobnosťou príde k jej výraznému ochromeniu.
Začalo sa to zákazom kultúrnych podujatí a akcií, kde by do kontaktu prišlo mnoho ľudí, pokračovalo zatvorenými kamennými predajňami, ktorých sortiment či služby ľudia nevyhnutne nepotrebujú. Poslednou ranou bolo dočasné zastavenie výroby vo viacerých automobilkách.
Veľká časť ekonomiky sa presunula na home office, no napríklad pracovníci z Volkswagenu, PSA či Jaguaru takúto možnosť , pochopiteľne, nemajú.
Takzvaný shutdown znamená nemalé straty pre všetkých podnikateľov, ale aj pre ľudí, ktorých charakter práce ich ponechá doma v izolácii.
Koľko Slováci vydržia so zníženými alebo pozastavenými príjmami v prípade, že bude shutdown trvať napríklad tri mesiace? Ako sú na tom s úsporami?
Dlhodobejší shutdown je na stole
V utorok analytici inštitútu zdravotnej politiky (IZP) zverejnili analýzu, ktorá predikuje šírenie nákazy v najbližších mesiacoch na základe toho, do akej miery sa obmedzí pohyb a kontakt medzi ľuďmi.
Súvisiaci článok Koronavírusom by sa mohlo nakaziť 25 percent ľudí, očakávajú štátni analytici Čítajte Z troch scenárov je najoptimistickejší ten s najväčším obmedzením pohybu a stretávania, čiže súčasný stav. Pri tomto scenári by nastal v 110. deň vrchol nákazy a nakazených by vtedy bolo asi desať percent populácie Slovenska.
Vrchol by tak nastal v druhej polovici júna a odvtedy by podiel nakazených pacientov mal klesať.
Súčasná situácia zavretých obchodov, obmedzenej výroby a všeobecne zákazu stretávania sa by tak mohla trvať minimálne do vrcholu a pravdepodobne v istej miere aj po ňom. Samotní analytici v štúdii však nepočítajú s tým, že takéto dlhodobé opatrenia sú malo pravdepodobné.
"Scenár prísnych opatrení limitujúcich mobilitu v krajine je pre vplyv na bežný život a ekonomiku krajiny nepravdepodobný," spomínajú v štúdii.
Keby sa však rozhodol krízový štáb ponechať súčasný stav na ďalších pár mesiacov, určitú časť Slovákov by to mohlo finančne ohroziť. Najmä v prípade, keby ľudí s nižšími úsporami prepustili z práce alebo zostali dlhšie práce neschopní.
Ohrozená až tretina
Podľa Slovenskej sporiteľne (SLSP) je na krízové momenty nepripravená až tretina Slovákov. Patria medzi ne úraz, dlhodobejšia práceneschopnosť či strata zamestnania.
Najohrozenejšou skupinou sú slobodní rodičia s jedným alebo viacerými nezaopatrenými deťmi.
Všetko sú to udalosti, ktoré môžu v súvislosti s Covid-19 nastať. S jednou tretinou obyvateľov v ohrození sme zároveň na úrovni priemeru EÚ. Najhoršie sú na tom Chorváti, kde je takto ohrozená viac ako polovica obyvateľov, a najlepšie sú na tom Nóri alebo Luxemburčania, kde ich je ohrozená len pätina.
Pri poslednej veľkej finačnej kríze sme však na tom boli ešte horšie ako v súčasnosti. V roku 2008 nebolo na krízovú situáciu pripravených až 40 percent Slovákov.
Podľa údajov SLSP, ktorá vychádza z údajov jej stotisíc sporiteľov, má priemerný Slovák nasporenú sumu vo výške 1909 eur. Najviac si dokázali bokom odložiť 54- a viacroční, v priemere 2358 eur.
Najmenej majú nasporené mladí . Vo veku od 18 do 35 rokov je to 1573 eur a vo veku od 36 do 53 rokov 1781 eur. Napriek tomu sú to paradoxne mladí, ktorí si vedia odložiť najviac.
Z hľadiska krajov je na tom najlepšie Bratislavský s priemernou nasporenou sumou viac ako 3200 eur. Naopak, najhoršie je na tom Prešovský kraj s nasporenou sumou 1539 eur.
Slabá gramotnosť a neinvestujeme
Slováci z hľadiska finančnej gramotnosti a investovaných úspor sú na tom zle, pričom každoročne na to upozorňuje jednak Národná banka Slovenska (NBS), ale aj analytici komerčných bánk.
Podľa prieskumu NBS má až 70 percent Slovákov svoje úspory v hotovosti alebo na sporiacich účtoch, ktoré výnosom neprekonávajú ani infláciu. Nič tak na nich nezarobia.
Súvisiaci článok Sme negramotní a nevieme investovať. Úspory Slovákov si nezarobia ani na infláciu Čítajte Práve teraz, keď trhy padajú a budú padať, je čas vhodný na naštartovanie dlhodobého sporenia. Akcie či dlhopisy sa dajú nakúpiť výrazne lacnejšie ako pred niekoľkými týždňami.
Podľa analytikov VÚB má priemerný Slovák finančný majetok vo výške 13 300 eur, čo je len približne pätina z priemeru eurozóny na úrovni zhruba 70-tisíc eur.
V rámci celej Európskej únie sme štvrtou krajinou s najnižším finančným majetkom na obyvateľa. Horšie sú na tom už len Rumunsko, Bulharsko a Poľsko.
