Epidémia sa s pádom Lehman Brothers nedá porovnávať

Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

Pandémia koronavírusu môže mať na globálnu ekonomiku horší vplyv než pád Lehman Brothers. Krach tejto investičnej banky v roku 2008 sa stal jedným zo symbolov štartu poslednej svetovej finančnej krízy.

Tvrdenie pesimisticky ladených analytikov je stále založené na dohadoch a čítaní z krištáľovej gule. Navyše, obe krízy sa nedajú úplne porovnať.

Faktory, na ktoré netreba zabúdať

Prvým faktorom, na ktorý netreba zabúdať, je nedostatočná skúsenosť. Moderný globalizovaný svet sa ešte nestretol s epidémiou s takým rozsiahlym dopadom, ako je to v prípade nového koronavírusu.

Druhým problémom je, že akékoľvek odhady prepadu ekonomík sú nepresné. Bankové analýzy sa tiež nejaký čas pripravujú a pracujú s fiktívnymi modelmi, ktoré nemusia odrážať realitu v čase ich publikovania.

Takmer okamžite po vydaní sú analýzy „neaktuálne“, pretože situácia s koronavírusom sa mení každý deň. Napríklad ešte pred pár dňami bola predstava, že fabriku zatvorí Volkswagen i PSA, na úrovni fikcie.

Porovnávať súčasnú situáciu s rokom 2008 je komplikované. Počas finančnej krízy normálne fungoval sektor služieb, aerolínie lietali. Zamrzlo však financovanie spotrebiteľov od bánk i financovanie na medzibankovom trhu. Následne sa kríza odrazila na trhu práce, keď veľa firiem skrachovalo.

Ponukový šok

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Nový koronavírus ochromil ekonomiku, Trump chce prijať stimuly Čítajte

Súčasná situácia je odlišná. Krízu nespôsobili ekonomické dôvody - svetová ekonomika bežala naplno. Vyvolal ju faktor „čiernej labute“, s ktorým nikto nepočítal. Keď sa epidémia rozšírila v Číne, európsky a americký trh si žili blahom. Investori na akciových trhoch zaznamenávali extrémne nárasty.

Keď sa však čínska ekonomika zadrhla, spôsobila takzvaný ponukový šok. Európske i americké firmy zaznamenali výpadky v dodávkach súčiastok z Číny. Akciové trhy sa zakolísali až v polovici februára, keď si uvedomili, že sa ich koronavírus začína týkať.

Po zatvorení fabrík a predajní sa šok prelial na stranu dopytu - spotrebitelia a firmy by aj nakupovali, ale nemôžu.

Ak by po dvoch mesiacoch boli karanténne opatrenia zrušené, spotrebitelia by sa do obchodných centier zrejme opäť vrátili. Problém nastane, ak opatrenia budú platiť dlhšie.

Vtedy môže dôjsť k trvalejšiemu narušeniu dodávateľských reťazcov medzi firmami, dôjde k bankrotom firiem a živnostníkov i rastu nezamestnanosti. Z dopytového šoku sa tak môže stať problém bánk, keďže ľudia i firmy prestanú splácať úvery.

Deprimujúce je, že nikto nevidí svetlo na konci tunela. Existujú len odhady, ako dlho by mohli byť karanténne opatrenia zavedené. Tvrdiť, že v priebehu dvoch týždňov problém zmizne, je už dnes len utópia.

Ekonomika sa musí pripraviť na obdobie temna minimálne do leta. Šok z koronavírusu infikoval tri globálne piliere - Čína sa zotavuje, v Európe koronavírus naplno prepukol a infikoval už aj USA. Americký prezident Donald Trump nevylúčil riziko recesie.

Epidémia bude dlhšia, než sa predpokladá

Prísne opatrenia, ktoré prijala slovenská vláda, sa snažia zamedziť prudkému nárastu nakazených. Je to logický krok, ktorý súvisí s kapacitou našich nemocníc.

Karanténne opatrenia „splošťujú“ krivku novonakazených a počty infikovaných sa tak naťahujú v čase. To potvrdzuje aj analýza, ktorú spracoval Inštitút zdravotnej politiky.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Koronavírusom by sa mohlo naraz nakaziť 25 percent ľudí, očakávajú štátni analytici Čítajte

Model inštitútu hovorí o tom, že vďaka výrazným obmedzeniam by mal nárast ochorenia na Slovensku dosiahnuť vrchol po šesťdesiatich dňoch od nákazy prvého človeka, čo je prelom apríla a mája.

Choroba by celkovo zasiahla každého štvrtého Slováka, ale má v tomto prípade dlhší celkový priebeh. Pomer infikovaných osôb klesá pod desať percent až v 75. deň, teda po dva a pol mesiaci.

Ak by platili prísne karanténne opatrenia tak dlho, pre ekonomiku by to bola katastrofa. To si uvedomujú firmy i analytici, ktorých INDEX oslovil. Podľa nich je preto potrebný razantný zásah štátu, aby finančnými opatreniami podnikateľov i bežných ľudí zachránil.

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500:

Tibor Gregor (zdroj: Klub 500)

„Treba si uvedomiť, že priemysel zabezpečuje dostupnosť potravín i ďalších produktov základnej dennej spotreby, či energií, bez ktorých sa Slovensko nezaobíde ani v núdzovom režime. Preto akékoľvek úvahy o jeho kompletnom odstavení považujeme za nezodpovedné.

Malo by to primárne pre Slovensko nedozerné následky. Je predčasné odhadovať ekonomické dôsledky. My však pevne veríme, že Slovensko a EÚ dokážu spoločnými silami prekonať túto vážnu skúšku a nájdu tiež dobrý model kompenzácie pre priemyselné podniky.“

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok 13 opatrení, ktoré plánuje vláda prijať, aby odškodnila firmy Čítajte

Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu:

„Európska únia prisľúbila finančnú pomoc členským štátom, takže vláda bude mať finančné krytie pre pomocné opatrenia, ktoré navrhujeme, a mala by byť schopná rýchlo ich zaviesť. Našim plánom je pomôcť prežiť živnostníkom a malým podnikateľom karanténne obdobie, keď majú nulové reálne príjmy z podnikania.

Miriam Bellušová

V zmysle záverov Inštitútu zdravotnej politiky by sa podľa nás mala ekonomika v priebehu tretieho, najneskôr počas štvrtého kvartálu zotaviť, a preto navrhované opatrenia sa týkajú najmä obdobia marec až máj. Vtedy predpokladáme najprísnejšie obmedzenia voči obyvateľstvu, a teda najväčšie negatívne dopady na podnikateľov.“

Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord:

„Pandémiu sa ešte nepodarilo v Európe dostať pod kontrolu a je veľmi pravdepodobné, že karantény budú v platnosti i začiatkom apríla.

Boris Tomčiak (zdroj: Finlord)

Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou spadne do recesie, keďže sme závislí od vývozu do západnej Európy. Európske vlády vytvárajú spolu s centrálnymi bankami ekonomické stimuly. Kým ale nie je vírus pod kontrolou, tak sa tieto stimuly nemôžu naplno prejaviť. Miera bankrotov firiem sa zvýši. Zároveň vzrastie počet nezamestnaných ľudí a výrazne spomalí rast platov.

Podnikatelia i domácnosti prejdú na úsporný režim, ktorý podkope domáci dopyt. Ak sa podarí zastaviť koronavírus do konca apríla a opäť sa naštartuje ekonomika, tak by recesia mohla byť relatívne krátka na úrovni dvoch štvrťrokov.“

Martin Sklenář, analytik Saxo Bank:

„Nútená odstávka bude stáť nielen Volkswagen, ale aj slovenskú ekonomiku veľa peňazí. Každý deň odstávky bude mať nielen ekonomické, ale aj sociálne dopady.

Martin Sklenář (zdroj: Saxo Bank)

Pri variante dvojtýždennej odstávky môžeme odhadovať negatívny dopad na priemyselnú produkciu rádoch v desiatkach miliónov eur. Nemyslím si však, že rozhodnutie koncernu Volkswagen bude v platnosti iba na dva týždne. Pri negatívnom variante môžeme byť výroba prerušená až na niekoľko mesiacov.

Automotive priemysel je hlavným pilierom ekonomiky Slovenska. Negatívny dopad na HDP bude preto výrazný. Pre tento rok sa pôvodne predikoval rast HDP Slovenska na úrovni okolo 2,2 percenta. Ak by došlo k odstaveniu výroby všetkých štyroch výrobcov automobilov na Slovensku, mohlo by to znamenať pokles HDP o 0,5 až jedno percento, v závislosti na trvaní ekonomickej stagnácie.

K automobilkám sa pravdepodobne pridajú aj firmy z ostatných sektorov. Ak by nastala reťazová reakcia vyvolalo by to ekonomickú recesiu a nasledoval by katastrofický scenár v podobe obrovského nárastu nezamestnanosti.“

Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne:

Katarína Muchová (zdroj: SLSP)

„Naša nová prognóza má ako hlavný scenár odhadovaný mierny prepad ekonomického rastu v tomto roku - o jedno percento. Optimistickejší vývoj situácie by mohol priniesť rast medzi nula až jedným percentom, čo je málo pravdepodobné.

Situácia sa každým dňom vyvíja – rôzne krajiny pristupujú k rôznym opatreniam vo vlastnom čase a rozsahu. Očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť už v priebehu prvej polovice roka 2020 a potom by malo prísť oživenie v treťom a štvrtom štvrťroku.

Európska centrálna banka už ponúkla ekonomikám pomoc uvoľnením menovej politiky na svojom zasadnutí z minulého štvrtka.

Centrálne banky vedia pomôcť s likviditou, ale na zmiernenie dopadu je hlavne potrebná dobrá a značná pomoc zo strany fiškálnej politiky, ktorú má k dispozícii vláda.“

Zdenko Štefanides, analytik VÚB banky:

„V terajšej kríze nemajú kvantitatívne odhady vývoja ekonomickej aktivity žiadnu vypovedaciu hodnotu. Je to situácia, v ktorej sa nielen naša ekonomika, ale celá eurozóna a vyspelý svet ocitla vôbec prvýkrát v modernej histórii. Centrálne banky robia, čo môžu, no súčasná kríza je úplne iná ako tá v roku 2008.

Problém nie je nedostatok lacných peňazí, respektíve ich sprostredkovanie klientom, domácnostiam a firmám, ako tomu bolo vtedy. Súčasná kríza je problém globálneho verejného zdravia. Ten nevyriešia centrálne banky, ale konkrétne kroky vlád na zastavenie šírenia vírusu a manažovanie uzdravovania chorých.

Prelom nastane, keď sa podobne ako v Číne či Južnej Kórei podarí v Európe a následne v USA zastabilizovať nárast nových prípadov a postupne ho začať znižovať. Vtedy budeme môcť vôbec začať rátať škody, a až následne sa zamýšľať nad kreslením nejakého oživenia a opierať sa pritom o nejaké čísla.

Nepôjde však o rýchly návrat a zrejme ani o návrat do predkrízového stavu. Čím dlhšie bude kríza trvať, tým viac a na dlhšie sa zmení spôsob, ako budeme nakupovať, cestovať, ale aj ako budeme pracovať a zrejme prehodnotíme aj čo, koľko a kde budeme vyrábať či pestovať.“