SME
Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Epidémia vírusu sa s pádom Lehman Brothers nedá porovnávať

Ekonomika sa spamätá najskôr na jeseň.

(Zdroj: SME - Marko Erd )
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

Pandémia koronavírusu môže mať na globálnu ekonomiku horší vplyv než pád Lehman Brothers. Krach tejto investičnej banky v roku 2008 sa stal jedným zo symbolov štartu poslednej svetovej finančnej krízy.

Tvrdenie pesimisticky ladených analytikov je stále založené na dohadoch a čítaní z krištáľovej gule. Navyše, obe krízy sa nedajú úplne porovnať.

SkryťVypnúť reklamu

Faktory, na ktoré netreba zabúdať

Prvým faktorom, na ktorý netreba zabúdať, je nedostatočná skúsenosť. Moderný globalizovaný svet sa ešte nestretol s epidémiou s takým rozsiahlym dopadom, ako je to v prípade nového koronavírusu.

Druhým problémom je, že akékoľvek odhady prepadu ekonomík sú nepresné. Bankové analýzy sa tiež nejaký čas pripravujú a pracujú s fiktívnymi modelmi, ktoré nemusia odrážať realitu v čase ich publikovania.

Takmer okamžite po vydaní sú analýzy „neaktuálne“, pretože situácia s koronavírusom sa mení každý deň. Napríklad ešte pred pár dňami bola predstava, že fabriku zatvorí Volkswagen i PSA, na úrovni fikcie.

Porovnávať súčasnú situáciu s rokom 2008 je komplikované. Počas finančnej krízy normálne fungoval sektor služieb, aerolínie lietali. Zamrzlo však financovanie spotrebiteľov od bánk i financovanie na medzibankovom trhu. Následne sa kríza odrazila na trhu práce, keď veľa firiem skrachovalo.

SkryťVypnúť reklamu

Ponukový šok

Súvisiaci článok Nový koronavírus ochromil ekonomiku, Trump chce prijať stimuly Čítajte 

Súčasná situácia je odlišná. Krízu nespôsobili ekonomické dôvody - svetová ekonomika bežala naplno. Vyvolal ju faktor „čiernej labute“, s ktorým nikto nepočítal. Keď sa epidémia rozšírila v Číne, európsky a americký trh si žili blahom. Investori na akciových trhoch zaznamenávali extrémne nárasty.

Keď sa však čínska ekonomika zadrhla, spôsobila takzvaný ponukový šok. Európske i americké firmy zaznamenali výpadky v dodávkach súčiastok z Číny. Akciové trhy sa zakolísali až v polovici februára, keď si uvedomili, že sa ich koronavírus začína týkať.

Po zatvorení fabrík a predajní sa šok prelial na stranu dopytu - spotrebitelia a firmy by aj nakupovali, ale nemôžu.

Ak by po dvoch mesiacoch boli karanténne opatrenia zrušené, spotrebitelia by sa do obchodných centier zrejme opäť vrátili. Problém nastane, ak opatrenia budú platiť dlhšie.

SkryťVypnúť reklamu

Vtedy môže dôjsť k trvalejšiemu narušeniu dodávateľských reťazcov medzi firmami, dôjde k bankrotom firiem a živnostníkov i rastu nezamestnanosti. Z dopytového šoku sa tak môže stať problém bánk, keďže ľudia i firmy prestanú splácať úvery.

Deprimujúce je, že nikto nevidí svetlo na konci tunela. Existujú len odhady, ako dlho by mohli byť karanténne opatrenia zavedené. Tvrdiť, že v priebehu dvoch týždňov problém zmizne, je už dnes len utópia.

Ekonomika sa musí pripraviť na obdobie temna minimálne do leta. Šok z koronavírusu infikoval tri globálne piliere - Čína sa zotavuje, v Európe koronavírus naplno prepukol a infikoval už aj USA. Americký prezident Donald Trump nevylúčil riziko recesie.

Epidémia bude dlhšia, než sa predpokladá

Prísne opatrenia, ktoré prijala slovenská vláda, sa snažia zamedziť prudkému nárastu nakazených. Je to logický krok, ktorý súvisí s kapacitou našich nemocníc.

SkryťVypnúť reklamu

Karanténne opatrenia „splošťujú“ krivku novonakazených a počty infikovaných sa tak naťahujú v čase. To potvrdzuje aj analýza, ktorú spracoval Inštitút zdravotnej politiky.

Súvisiaci článok Koronavírusom by sa mohlo naraz nakaziť 25 percent ľudí, očakávajú štátni analytici Čítajte 

Model inštitútu hovorí o tom, že vďaka výrazným obmedzeniam by mal nárast ochorenia na Slovensku dosiahnuť vrchol po šesťdesiatich dňoch od nákazy prvého človeka, čo je prelom apríla a mája.

Choroba by celkovo zasiahla každého štvrtého Slováka, ale má v tomto prípade dlhší celkový priebeh. Pomer infikovaných osôb klesá pod desať percent až v 75. deň, teda po dva a pol mesiaci.

Ak by platili prísne karanténne opatrenia tak dlho, pre ekonomiku by to bola katastrofa. To si uvedomujú firmy i analytici, ktorých INDEX oslovil. Podľa nich je preto potrebný razantný zásah štátu, aby finančnými opatreniami podnikateľov i bežných ľudí zachránil.

SkryťVypnúť reklamu

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500:

„Treba si uvedomiť, že priemysel zabezpečuje dostupnosť potravín i ďalších produktov základnej dennej spotreby, či energií, bez ktorých sa Slovensko nezaobíde ani v núdzovom režime. Preto akékoľvek úvahy o jeho kompletnom odstavení považujeme za nezodpovedné.

Malo by to primárne pre Slovensko nedozerné následky. Je predčasné odhadovať ekonomické dôsledky. My však pevne veríme, že Slovensko a EÚ dokážu spoločnými silami prekonať túto vážnu skúšku a nájdu tiež dobrý model kompenzácie pre priemyselné podniky.“

Súvisiaci článok 13 opatrení, ktoré plánuje vláda prijať, aby odškodnila firmy Čítajte 

Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu:

„Európska únia prisľúbila finančnú pomoc členským štátom, takže vláda bude mať finančné krytie pre pomocné opatrenia, ktoré navrhujeme, a mala by byť schopná rýchlo ich zaviesť. Našim plánom je pomôcť prežiť živnostníkom a malým podnikateľom karanténne obdobie, keď majú nulové reálne príjmy z podnikania.

SkryťVypnúť reklamu

V zmysle záverov Inštitútu zdravotnej politiky by sa podľa nás mala ekonomika v priebehu tretieho, najneskôr počas štvrtého kvartálu zotaviť, a preto navrhované opatrenia sa týkajú najmä obdobia marec až máj. Vtedy predpokladáme najprísnejšie obmedzenia voči obyvateľstvu, a teda najväčšie negatívne dopady na podnikateľov.“

Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord:

„Pandémiu sa ešte nepodarilo v Európe dostať pod kontrolu a je veľmi pravdepodobné, že karantény budú v platnosti i začiatkom apríla.

Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou spadne do recesie, keďže sme závislí od vývozu do západnej Európy. Európske vlády vytvárajú spolu s centrálnymi bankami ekonomické stimuly. Kým ale nie je vírus pod kontrolou, tak sa tieto stimuly nemôžu naplno prejaviť. Miera bankrotov firiem sa zvýši. Zároveň vzrastie počet nezamestnaných ľudí a výrazne spomalí rast platov.

SkryťVypnúť reklamu

Podnikatelia i domácnosti prejdú na úsporný režim, ktorý podkope domáci dopyt. Ak sa podarí zastaviť koronavírus do konca apríla a opäť sa naštartuje ekonomika, tak by recesia mohla byť relatívne krátka na úrovni dvoch štvrťrokov.“

Martin Sklenář, analytik Saxo Bank:

„Nútená odstávka bude stáť nielen Volkswagen, ale aj slovenskú ekonomiku veľa peňazí. Každý deň odstávky bude mať nielen ekonomické, ale aj sociálne dopady.

Pri variante dvojtýždennej odstávky môžeme odhadovať negatívny dopad na priemyselnú produkciu rádoch v desiatkach miliónov eur. Nemyslím si však, že rozhodnutie koncernu Volkswagen bude v platnosti iba na dva týždne. Pri negatívnom variante môžeme byť výroba prerušená až na niekoľko mesiacov.

Automotive priemysel je hlavným pilierom ekonomiky Slovenska. Negatívny dopad na HDP bude preto výrazný. Pre tento rok sa pôvodne predikoval rast HDP Slovenska na úrovni okolo 2,2 percenta. Ak by došlo k odstaveniu výroby všetkých štyroch výrobcov automobilov na Slovensku, mohlo by to znamenať pokles HDP o 0,5 až jedno percento, v závislosti na trvaní ekonomickej stagnácie.

SkryťVypnúť reklamu

K automobilkám sa pravdepodobne pridajú aj firmy z ostatných sektorov. Ak by nastala reťazová reakcia vyvolalo by to ekonomickú recesiu a nasledoval by katastrofický scenár v podobe obrovského nárastu nezamestnanosti.“

Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne:

„Naša nová prognóza má ako hlavný scenár odhadovaný mierny prepad ekonomického rastu v tomto roku - o jedno percento. Optimistickejší vývoj situácie by mohol priniesť rast medzi nula až jedným percentom, čo je málo pravdepodobné.

Situácia sa každým dňom vyvíja – rôzne krajiny pristupujú k rôznym opatreniam vo vlastnom čase a rozsahu. Očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť už v priebehu prvej polovice roka 2020 a potom by malo prísť oživenie v treťom a štvrtom štvrťroku.

SkryťVypnúť reklamu

Európska centrálna banka už ponúkla ekonomikám pomoc uvoľnením menovej politiky na svojom zasadnutí z minulého štvrtka.

Centrálne banky vedia pomôcť s likviditou, ale na zmiernenie dopadu je hlavne potrebná dobrá a značná pomoc zo strany fiškálnej politiky, ktorú má k dispozícii vláda.“

Zdenko Štefanides, analytik VÚB banky:

„V terajšej kríze nemajú kvantitatívne odhady vývoja ekonomickej aktivity žiadnu vypovedaciu hodnotu. Je to situácia, v ktorej sa nielen naša ekonomika, ale celá eurozóna a vyspelý svet ocitla vôbec prvýkrát v modernej histórii. Centrálne banky robia, čo môžu, no súčasná kríza je úplne iná ako tá v roku 2008.

Problém nie je nedostatok lacných peňazí, respektíve ich sprostredkovanie klientom, domácnostiam a firmám, ako tomu bolo vtedy. Súčasná kríza je problém globálneho verejného zdravia. Ten nevyriešia centrálne banky, ale konkrétne kroky vlád na zastavenie šírenia vírusu a manažovanie uzdravovania chorých.

SkryťVypnúť reklamu

Prelom nastane, keď sa podobne ako v Číne či Južnej Kórei podarí v Európe a následne v USA zastabilizovať nárast nových prípadov a postupne ho začať znižovať. Vtedy budeme môcť vôbec začať rátať škody, a až následne sa zamýšľať nad kreslením nejakého oživenia a opierať sa pritom o nejaké čísla.

Nepôjde však o rýchly návrat a zrejme ani o návrat do predkrízového stavu. Čím dlhšie bude kríza trvať, tým viac a na dlhšie sa zmení spôsob, ako budeme nakupovať, cestovať, ale aj ako budeme pracovať a zrejme prehodnotíme aj čo, koľko a kde budeme vyrábať či pestovať.“

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (1. 2. 2023)
USD 1.083
AUD 1.548
CZK 23.792
JPY 141.270
CAD 1.457
GBP 0.881
HUF 390.910
PLN 4.709
CHF 1.003
SEK 11.348

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 087
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 562
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 457
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 150
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 109

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  4. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 8 556
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 5 702
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 068
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 694
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 3 687
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 547
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 356
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 228
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská v sprievode svojho obhajcu Petra Erdösa.

Dve obžaloby sú už na súde. Na procesy so sudcami sa čaká.


8 h
Ján Budaj sa Košičanom prihovára z balkóna vedeckej knižnice.

V dokumente sa zaviazal, že bude aj donášať.


5 h
Benzín zdražel o približne osem percent, keď prekročil hranicu 1,60 eura za liter.

Začnú platiť ďalšie sankcie voči Rusku.


7 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Parlament rozhodoval medzi májovým, júnovým a septembrovým termínom.


a 3 ďalší 4 h

Neprehliadnite tiež

Čerpacia stanica Slovnaft v Záhorskej Bystrici.

Začnú platiť ďalšie sankcie voči Rusku.


7 h
Klub iClinic Bratislava Capitals mal majiteľovi pomôcť v biznise.

Spoločnosť iClinic Bratislava Capitals smeruje do konkurzu.


13 h
Richard Rybníček.

Pomoc vlády nestačí, budeme iba svietiť a kosiť, hovorí primátor Trenčína.


30. jan
Skupina Raiffeisen Zentralbank podniká na Slovensku cez Tatra banku a internetovú banku Zuno.

Ukrajinci žiadajú sankcie.


30. jan

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  4. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 8 556
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 5 702
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 068
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 694
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 3 687
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 547
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 356
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 228
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu