Kde štát vezme na boj proti koronavírusu? Ciest je niekoľko

Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete to urobiť kúpou predplatného.

Epidémia nového koronavírusu vyjde štát draho. Vzhľadom na skoré štádium zatiaľ ťažko povedať, koľko si vyžiadajú preventívne opatrenia, zdravotná starostlivosť a sociálny systém. Nehovoriac o pomoci súkromnému sektoru. Veľkou neznámou je aj to, kde na to (nová) vláda vezme peniaze.

Je takmer isté, že tento rok Slovensko zasiahne recesia. A že skončí s deficitným štátnym rozpočtom. Podľa nedávneho vyhlásenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) môže prekročiť tri percentá HDP.

Preskupiť výdavky

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Epidémia vírusu sa s pádom Lehman Brothers nedá porovnávať Čítajte

Jednou z možností financovania, ktorú Ministerstvo financií SR priebežne vyhodnocuje, je niektoré naplánované výdavky pozastaviť či presunúť - a použiť ich na nákup tovarov a služieb, ktoré súvisia s riešením epidémie.

"V prípade, že sa budú využívať financie, ktoré boli súčasťou schváleného rozpočtu, ich čerpanie nemá vplyv na výšku deficitu verejných financií," uvádza ministerstvo pre Index.

No aj keby sa štátu podarilo vhodne popresúvať výdavky, bez následkov na deficit to nebude.

Dôvodom je, že mu klesnú príjmy z priamych a nepriamych daní a ostatných poplatkov, pretože mnoho firiem (daňovníkov) už teraz beží v obmedzenom režime alebo úplne stojí. A zvýšia sa aj výdavky sociálneho systému.

Teoreticky by štát mohol získať zdroje zvýšením daní. Otázne je, či sa na to nová vláda odhodlá. Zatiaľ sa opatrenia na riešenie koronakrízy uberajú skôr opačným smerom.

Rozpočtové rezervy

Ďalšou možnosťou je, že štát si peniaze požičia, čo by mala byť úloha vládnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (Ardal). Jej riaditeľ Daniel Bytčánek pripomína, že štát bude najprv čerpať z rezervy a po jej vyčerpaní bude hľadať iné zdroje. Aktuálna výška rezervy je podľa neho neverejná informácia.

Ďalšie financie by mohol štát získať formou úveru alebo emisiou dlhopisov. Čo je výhodnejšie?

Podľa Bytčánka je to sekundárny problém: "Potrebujeme krátkodobo preklenúť neočakávané zmeny v cash flow štátu." Očakáva tiež, že Európska únia pomôže členským štátom so zvládaním epidémie i ekonomickými dôsledkami.

Nižšie výnosy z dlhopisov

Na ilustráciu, začiatkom tohto týždňa agentúra Ardal predala investorom desaťročné štátne dlhopisy za 56 miliónov eur. Nie preto, aby financovala krízovú situáciu - skrátka, ide podľa kalendára aukcií na tento rok.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Dopyt po slovenských dlhopisoch klesol, predali sa bondy iba za 56 miliónov eur Čítajte

Druhá vec je, že situácia na finančnom trhu sa aj pre epidémiu koronavírusu radikálne mení. Výnos 56 miliónov bol výrazne nižší než plán - keď ho agentúra vytvárala, predpokladala predaj dlhopisov v celkovej hodnote zhruba 200 miliónov eur. Okrem toho, oproti predchádzajúcej januárovej aukcii si štát požičal za vyššie úroky.

Je možné, že výnos ďalšej aukcie môže byť pre pokračujúcu skepsu investorov opäť slabší. A že úrokové podmienky budú pre štát ešte nevýhodnejšie.

Zákon o dlhovej brzde

Problémom financovania krízových udalostí môže byť aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Bytčánka je napísaný zle.

Zákon má chrániť verejné financie pred tendenciami vlády nadmerne sa zadlžovať. Platí od roku 2012. Kľúčové podľa Bytčánka je, že zákon sleduje ukazovateľ hrubého dlhu. Inými slovami, nerozlišuje sa, či štát požičané peniaze minie, alebo si ich ponechá v rezerve.

Zákon pozná päť pásiem s rôznym rozpätím dlhu a sankciami. V súčasnosti je dlh verejných financií približne 49 percent HDP. Nachádza sa v prvom pásme, v ktorom vláda musí podnikať opatrenia na jeho zníženie.

To je podľa Bytčánka dôvod, prečo sa štát nedokáže pripraviť na krízové situácie typu epidémia koronavírusu. Riaditeľ Ardalu tvrdí, že pre zle nastavený zákon prišiel štát o 1,5 miliardy eur, pretože dve emisie vlani na jeseň museli byť zrušené: "Tieto peniaze nám teraz chýbajú."

Šéf RRZ Ivan Šramko potvrdzuje, že zákon treba zmeniť. Odporúča zmeniť sledovaný ukazovateľ z hrubého dlhu na čistý, aby Ardal mala dostatočný priestor aj na tvorbu rezerv.

Podľa Šramka v čase prijímania zákona neexistovala inštitúcia, ktorá by vedela transparentne vyčísľovať čistý dlh. Ako však dodáva, vláda si za problémy môže aj sama, pretože od roku 2014 nevyužila dobré časy na znižovanie dlhu. Preto má Ardal v súčasnosti menší manévrovací priestor.