Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →
BRATISLAVA. Rozsiahle mimoriadne opatrenia, ktoré platia už druhý týždeň, decimujú Slovenskú ekonomiku.
Štyri slovenské automobilky a spolu s nimi desiatky ďalších priemyselných závodov stoja, zatvorené sú aj malé podniky, prevádzky, bary či reštaurácie, mnoho živnostníkov stratila pre opatrenia svoj príjem.
Navyše sa ukazuje, že protiepidemiologické opatrenia budú trvať dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Školy zostanú tento školský rok už zatvorené, rušia sa kultúrne podujatia. Opatrenia budú zrejme pokračovať aj v priemysle či obchode.
Národná banka Slovenska už začiatkom tohto týždne zverejnila pomerne negatívnu prognózu ekonomického vývoja, spôsobeného vplyvom koronakrízy.
Centrálna banka predpokladá, že slovenská ekonomika sa tento rok v dôsledku pandémie prepadne o 4,5 až 9,4 percenta. Odhaduje tiež, že o prácu môže prísť do 130-tisíc ľudí.
Pozrite si zoznam ekonomických opatrení proti koronavírusu Čítajte Novovymenovaný šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič uplynulý týždeň zverejnil na sociálnej sieti 42 ekonomických opatrení na "stlmenie ekonomických dosahov koronavírusu“, ktorými chce nová vládna koalícia pomôcť ekonomike. Zatiaľ však prijala tri z nich.
Nový premiér Igor Matovič navyše zverejnenie pracovného zoznamu ekonomických opatrení na facebooku kritizoval, sám však vopred nepovedal, aké ekonomické opatrenia chce vláda zavádzať.
Dodal však, že bude potrebné podnikateľom pomáhať, pretože ich kríza zasiahne. Naposledy sa k ekonomickým opatreniam vyjadril, keď spolu s ministrom práce Milanom Krajniakom zo Sme rodina predstavili vyššie nemocenské a nové podmienky pre ošetrovné.
Pomoc rodičom
Pre odstávku fabrík, ale aj zatvorenie škôl, zostali doma státisíce ľudí. Prvým z opatrení, ktoré preto vláda prijala a ešte v stredu schválil parlament, je rozšírenie takzvaného ošetrovného.
Podľa nových pravidiel má naň nárok rodič, ktorý ostane doma s dieťom do 11. roku alebo s dieťaťom do 18. roku, ak má takéto dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, teda napríklad má zdravotné postihnutie. Nie je potrebné dokladať papier od lekára.
Získať ošetrovné môže aj rodič dieťaťa medzi 11. a 16. rokom života. Musí si to však vyžadovať zdravotný stav dieťaťa, a posúdiť ho musí lekár.
Výška ošetrovného bude rovnaká ako doteraz na úrovni 55 percent z hrubej mzdy. Kým však doteraz bolo možné ošetrovné poberať iba desať dní, po novom budú môcť rodičia čerpať ošetrovné aj počas dlhšieho obdobia, teda kým budú školy a škôlky zatvorené.
Sociálna poisťovňa vyhodnotila, že to môže byť aj sto dní. Človek, ktorý tak bude poberať v hrubom tisíc eur ošetrovné po celý mesiac, dostane 550 eur.
Firmy si vedia predstaviť, že by mohli napríklad zamestnanci, ktorí poberajú ošetrovné, zároveň pracovať z domu. Vládu o to žiada viac ako dvesto zamestnávateľov, zmenu iniciujú spoločnosti Kros, Hour a Profesia.
"Podľa firiem s vyše 60-tisíc pracovníkmi by takáto možnosť výrazne pomohla Slovensku, aktuálne je takýto scenár nemožný," píšu spoločnosti. Ak idú rodičia na OČR, firmy totiž prichádzajú o ľudí, ktorí by pracovali.
Dlhšie nemocenské
Výraznejšie sa zmenili nemocenské dávky počas práceneschopnosti. Ktokoľvek, kto má nariadenú povinnú karanténu počas 14 dní, alebo musí ostať v domácej izolácii, môže požiadať o nemocenské.
Kým doteraz platilo, že prvých desať dní platí nemocenské zamestnávateľ, po novom túto povinnosť prevezme Sociálna poisťovňa.
Navyše, výška nemocenského pre prípady povinnej karantény či izolácie sa zvyšuje na 55 percent denného vymeriavacieho základu. Doteraz totiž platilo, že zamestnanec, ktorý je na PN, má nárok prvé tri dni len na 25 percent denného platu, ostatné dni na 55 percent.
Ostali ste pre zatvorené školy doma s deťmi? Máte právo na ošetrovné Čítajte Nové ošetrovné a nemocenské výrazne zaťaží rozpočet Sociálnej poisťovne. Počíta sa s tým, že tento rok vyplatí ošetrovné zhruba 200-tisíc poberateľom, pričom v priemere dá denne na dávku takmer 16 eur. Celkovo len na nové pandemické ošetrovné minie poisťovňa takmer 320 miliónov eur.
Sociálna poisťovňa zároveň predpokladá, že tento rok vyplatí až 100-tisíc nemocenských. K 320 miliónom za ošetrovné tak počíta aj s výdavkami na úrovni 19,4 milióna eur na nemocenské.
"Celkovo sa očakávajú zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne z dôvodu zavedenia pandemického ošetrovnéo a vyplatenia nemocenského pri Covid-19 karanténe na úrovni 338,5 milióna eur," píše sa v analýze vplyvov na štátny rozpočet.
Žiadosti o ošetrovné, takzvané OČR (ošetrovné člena rodiny) už počas prvých dní začali prichádzať vo veľkom. Sociálna poisťovňa ich nestíha spracovávať a prosí ľudí, aby ich posielali s časovým odstupom. O ošetrovné môže totiž rodič požiadať kedykoľvek do troch rokov.
Krízový štáb a vláda rozhodli, že ošetrovné schváli každému rodičovi dieťaťa do 11. roku bez toho, aby musel dokladať papier od lekára.
Živnostníci sú najviac ohrození
Druhou veľkou ohrozenou skupinou v súčasnej situácii sú z hľadiska výpadku príjmu živnostníci a malí podnikatelia. Často sú závislí len od príjmu z podnikania a o to horšie, keď nevedia svoju podnikateľskú činnosť preniesť na internet alebo robiť z domu, napríklad keď podnikajú v segmente gastronómie alebo cestovného ruchu.
Dokazuje to aj dotazník Združenia mladých podnikateľov Slovenska, podľa ktorého až tretina podnikateľov zavrela svoj jediný zdroj príjmov. Tieto spoločnosti majú často veľmi napätý cash-flow a schopnosť platiť zamestnancov, nájom či ostatné dlhy sa počíta v týždňoch nie v mesiacoch.
Súčasná vláda im už čiastočne vyšla v ústrety. Zabezpečil sa odklad daňových priznaní o tri mesiace, teda do konca júna. Zároveň ich odľahčil v prípade zamestnancov spomínaným platením nemocenského, kde všetky náklady s jeho vyplácaním prechádzajú na Sociálnu poisťovňu.
Ďalšie opatrenie, ktoré sa zaviedlo pre podnikateľov - má však vplyv aj na zamestnancov - je príspevok na udržanie pracovného miesta. V súčasnosti ešte nie je známe, odkiaľ štát zoženie peniaze, ale pravdepodobne budú zdrojom eurofondy.
Jedinou podmienkou pre zamestnávateľov bude udržať pracovné miesta aj po skončení karanténneho obdobia. Na tento príspevok by mali mať nárok aj samotní živnostníci, ktorí museli obmedziť svoju činnosť pre koronavírus.
Okrem toho štát odloží termíny na plnenie niektorých povinností živnostníkov a právnických osôb, ktoré vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti, ako napríklad hlásenia do zdravotnej a Sociálnej poisťovne o zamestnancoch.
O ostatných opatreniach sa len hovorí
Ostatné opatrenia sú stále iba na papieri. Skoro až polovica zo 42 opatrení je v prospech podnikateľov.
Podnikatelia môžu podať daňové priznanie do konca júna s tým, že ich štát nebude pokutovať, keď nepožiadali o odklad. S odkladom ide ruka v ruke aj posunutie platby dane z príjmu, ktorá sa platí po podaní daňového priznania.
Keby prešiel jeden z navrhovaných bodov, tak daň by sa mala platiť až 30. septembra, a to bez úrokov z omeškania.
S tým sa zruší aj platenie preddavkov na daň z príjmu do 30. septembra. A tie by sa následne doplatili po podaní daňového priznania.
Okrem odloženia platby daní z príjmu, by sa mala odložiť aj platba DPH a rovnako sociálnych a zdravotných odvodov, a to v mesiacoch február až apríl. Následne by sa chýbajúce platby rozpočítali na 18 mesiacov. Samozrejme bez úrokov. Toto opatrenia by bolo len pre firmy, ktoré museli pozastaviť činnosť.
Keby zmeny zo zoznamu prešli, tak živnostníci by si mohli pozastaviť živnosť aj na jeden mesiac, pričom v súčasnosti to je minimálne na pol roka.
Pre podnikateľov je dôležitou oblasťou aj splácanie existujúcich dlhov ku bankám. Návrh opatrení myslí aj na toto a podnikatelia by tak mohli posunúť splácanie hypoték a úverov bez dôsledkov v úverovom registri.
V návrhu je aj odpustenie dani z motorových vozidiel za druhý kvartál.
Zároveň pre zamestnávateľov, a to najmä pre väčších, by sa malo zjednodušiť prepúšťanie a vyplácanie odstupného, ktoré by sa rozložilo na viac mesiacov.
Napríklad sa navrhuje, aby mohla firma v prípade zatvorenia fabriky či závodu vyplácať zamestnancom 60 percent ich platu bez toho, aby s tým súhlasili odbory. Odbory však môžu vyrokovať aj vyššiu náhradu mzdy, najviac 100 percent.
Jedným z ďalších navrhovaných opatrení je zasa možnosť vyplácať odstupné zamestnancovi v mesačných splátkach. Zamestnanec síce o peniaze nepríde, no výhodu čerpá v tomto prípade len zamestnávateľ.
Zatiaľ je otázne čo zo spomínaných opatrení prejde vo vláde a následne v parlamente, diskusia by však mala prebiehať v najbližších dňoch.
Podľa Tibora Gregora, ktorý je riaditeľom Klubu 500, ide vláda správnym smerom, lenže neskôr ako ostatné štáty. A to napriek tomu, že karanténne opatrenia sa u nás prijali skôr pri menšom počte nakazených.
Podľa neho je problémom, že zatiaľ prijaté opatrenia nebudú platiť retrospektívne. „Čo však nepovažujeme za férové, je, že štát nebude straty a náklady na zamestnancov, ktoré vznikli v dôsledku pandémie, kompenzovať spätne,“ uzatvára.
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19
- 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť
- Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk?
- Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?
