Slovnaft patrí medzi najväčšie a z energetického hľadiska aj najdôležitejšie fabriky na Slovensku. Aj ich sa výrazným spôsobom dotýka aktuálna situácia spôsobená epidémiou koronavírusu.
O aktuálnej situácii v slovenskej rafinérii sa INDEX rozprával s predsedom predstavenstva spoločnosti Slovnaft Oszkárom Világim.
V rozhovore sa dočítate
- Aké opatrenia zaviedli v Slovnafte
- Ako mu škodí dramatický pád ceny ropy
- Či bude rafinéria prepúšťať
- Aké záchranné opatrenia potrebujú podnikatelia
- Ako kríza zmení krajinu
Kedy ste začali brať koronovírus ako hrozbu, ktorá sa môže dotknúť aj ekonomiky?
Naša generácia zažila mnohé zmeny. Napríklad nežnú revolúciu – mali sme tu 17. november, potom bol 18. november, 19. november a zrazu bolo zo dňa na deň všetko úplne inak. Dnes je to druhý raz v mojom živote, čo som prežil takúto radikálnu zmenu.
Aj Murphy má také príslovie, že minútu pred problémom ešte žiaden problém nebol. Toto je rovnaká situácia. Človek pozerá, čo sa deje v Číne a zrazu je to všetko aj v Európe.
Neviem, či nejaký manažér vedel odhadnúť rozsah tejto krízy. Prišlo to ako blesk z jasného neba.
Myslíte si, že Európa podcenila hrozbu koronavírusu?
Pred niekoľkými rokmi som mojim deťom povedal, že nechcem zažiť dve veci – epidémiu a vojnu. Teraz máme epidémiu.
Posledné roky sme žili zlaté časy. Ľudia míňali peniaze bez ohľadu na to, či to malo zmysel, alebo nie. Mali sme jednoducho plný pohár a ten pretiekol. A či to prišlo z Číny, alebo nie, to je jedno. Asi toho bolo na našu planétu veľa a muselo to prísť.
Na každej kríze je dobré to, že umyje prach a vyčistí dom. Zrazu zistíte, koľko zbytočných vecí máte doma. Ale naspäť k otázke – ľudia si mysleli, že dobre tu bude vždy. Že si budú voľne cestovať, užívať si život a bude len dobre. Ale tak to nebýva.
Rozhovory s lídrami biznisu
Prečítajte si aj ďalšie rozhovory s podnikateľmi a vrcholovými manažérmi o vplyve koronavírusu na podnikanie a ekonomiku.
Aké opatrenia ste vo firme zaviedli? A nemusíme hovoriť len o hygienických.
My sme v tomto smere špecifickí. Na to, aby mohla rafinéria vyrábať, potrebujete minimálne 350 až 400 ľudí. Ale, samozrejme, potrebujeme aj ďalších, na čerpacích staniciach pracuje 1 500 ľudí. Zamestnancov preto musíme chrániť a nemôžeme to brať na ľahkú váhu.
Hygienické opatrenia sme zavádzali veľmi rýchlo. Ochrana zdravia ľudí je pre nás najdôležitejšia. Paralelne s tým sme však začali riešiť aj ekonomické presahy. Tie neboli dané len vírusom, ale aj výrazným prepadom cien ropy na svetových trhoch v dôsledku súperenia medzi Rusmi a Arabmi.

V mojom živote som po roku 1990, keď sa začala vojna v Perzskon zálive, druhý raz zažil takýto pokles cien v jeden deň. Paralelne s tým začala padať aj spotreba pohonných látok. A aby toho nebolo málo, situáciu nám skomplikovali aj opatrenia na hraniciach, pre ktoré nemôžeme vyvážať naše produkty tak jednoducho ako predtým.
A zrazu sa svet okolo nás zo dňa na deň zúžil. Slovnaft prešiel na krízový manažment, aby sme to všetko ustáli. Musíme naraz chrániť zamestnancov, vyrábať produkty a riešiť poklesy cien ropy aj dopytu. Ak by ste chceli popísať krízu, tak to je to, čo dnes naozaj zažívame.
Hovorili ste o minimálnom počte zamestnancov na zabezpečenie chodu fabriky. Máte vytvorené aj záložné tímy?