Pitie piva sa na Slovensku rozšírilo s nástupom priemyslu a pili ho najmä robotníci. Do vyšších vrstiev preniklo až po vzniku Československej republiky - zásluhou českej inteligencie.
Kto by dnes povedal, že okolo roku 1918 sa u nás vypilo len sedem litrov piva na osobu ročne? O histórii pitia piva rozpráva ĽUDOVÍT HALLON z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Slovensko bolo vždy skôr vinárskym krajom. Kedy sa u nás začalo piť pivo?
Pivo bolo okrem vína ďalším nápojom najmä meštianskych vrstiev. Prakticky každé mesto malo svoj pivovar, boli to stredoveké remeselné pivovary, niektoré ich mali aj viac. Dokonca jednotlivé meštianske domy mali právo variť pivo. Bolo to podobné ako pri viechach, ktoré mali právo vyrábať a čapovať víno. V období raného novoveku, v 15. až v 17. storočí bolo v mestách varenie piva veľmi rozšírené. Takýchto pivovarov bolo ešte v polovici 19. storočia na Slovensku okolo 110.
Ako sa dostal obyčajný človek k pivu na dedine? Vieme si predstaviť, že víno si dorobil, tvrdý alkohol si dal vypáliť z ovocia. Ale čo pivo?
Pivo bolo skôr nápojom meštianskych komunít, vo vidieckych krčmách sa pilo menej. Na výrobu piva potrebujete slad a na jeho výrobu bola už potrebná zložitá manufaktúrna technológia. V stredoveku existovali hostince na cestách, na staniciach pošty, kde sa menili kone. Neskôr s nástupom kapitalizmu boli už hostince na princípe koncesie a platili sa dane. Takýto hostinec mohol vlastniť hocikto, samozrejme, ak mal na to kapitál. A ten mali najmä židovskí podnikatelia.
Rajo, Hyza, Heineken... Kto kŕmi Slovensko? (najväčší potravinári) Čítajte Prečo práve oni?
Treba povedať, že krčmármi sa Židia stávali preto, lebo nemohli kupovať pôdu, mohli si ju len prenajať.
