Americká vláda začne ľuďom rozdávať hotovosť. Každý jednotlivec s ročným príjmom do 75-tisíc dolárov a každá dvojica do 150-tisíc dolárov dostane šek na 1200 dolárov. Plus päť stoviek za každé dieťa.
Dohromady by hotovosť malo dostať 170 miliónov domácností. Rozdávanie peňazí bez toho, aby ju ľudia museli niekedy štátu vracať, je súčasťou dvojbiliónového balíka. Ten zahŕňa aj pôžičky malým podnikom a podporu zdravotníctva.

V anglosaskom ekonomickom žargóne sa tento krok označuje ako helicopter money - peniaze z helikoptéry. Či je to správna taktika, nie je isté, lebo okrem výhod skrýva aj veľa rizík. Namieste je tiež otázka, či by Ameriku mala okopírovať aj Európa.
Ako je na tom eurozóna
Ako prvý peniaze z helikoptéry popísal držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman v roku 1969. Malo ísť o riešenie nízkeho hospodárskeho rastu v situácii, keď ho komerčné banky nedokázali stimulovať prostredníctvom nízkych úrokových sadzieb.
Cieľom „rozdávania peňazí“ je zvýšiť dopyt domácností. Inými slovami, motivovať ľudí, aby peniaze minuli, a tak podporili výrobcov a podnikateľov, čo by malo prispieť k opätovnému ekonomickému rastu.
Čo schválili v USA
- Balík obsahuje opatrenia za 2,2 bilióna dolárov
- Pôžičky pre malých a stredných podnikateľov: 500 miliárd dolárov
- Fond na pomoc zamestnancom malých podnikov: 367 miliárd dolárov
- Dotácie nemocniciam: 130 miliárd dolárov
- Šeky („helikoptérové peniaze“): 290 miliárd dolárov
Teoreticky je vhodné podhubie pre helikoptérové peniaze aj v eurozóne. Európska centrálna banka (ECB) stlačila sadzby na nulu a komerčné banky pokutuje za to, keď si nechávajú peniaze na jej účtoch.