Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Pšenica bez chémie: ako vyrástol špecialista na biošpaldu

V ekovýrobe dosahuje stabilné zisky.

(Zdroj: Biomila)

Medzi slovenskými výrobkami certifikovanými ako BIO sa veľkej obľube tešia produkty značky Biomila zo špaldovej pšenice. Na regáloch supermarketov sú už štrnásť rokov.

Zakladateľ a konateľ Biomily Dušan Janovíček, ktorý patrí k priekopníkom bioprodukcie na Slovensku, hovorí, že sa v ekologickom hospodárení dá dosiahnuť dobrá cena, ak sa spája aj so spracovateľskou prevádzkou.

Na jej vybudovanie v minulosti čerpal prostriedky z eurofondového Programu rozvoja vidieka, financovaného zo schémy Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.

Skryť Vypnúť reklamu

Biošpalda verzus kukurica

V okolí Rudníka dozrievajú v lete lány zvláštnej pšenice. Vymykajú sa z trendu rozšíreného v okolí Myjavy, kde nájdete veľa kukurice pestovanej pre miestne bioplynky.

No kým kukurica do okolia Myjavy nepatrí, pôdu treba výdatne hnojiť a jej pestovanie je tam neekologické, špaldovú pšenicu pestuje Biomila podľa prísnych pravidiel ekologického hospodárenia bez akýchkoľvek chemických prostriedkov.

Úrodnosť pôdy sa v takomto systéme dosahuje takzvanými medziplodinami, ktoré sa nezberajú, ale zaorú. „Plodiny treba striedať, ideálny je štvorpoľný systém - ozimina, medziplodina, jarina a ďatelina," vysvetľuje Janovíček.

S burinou si podľa neho táto odroda pšenice poradí sama: „Špalda dobre konkuruje burinám. Keď sa zakorení, tak burinu už nepustí."

Skryť Vypnúť reklamu

V takomto systéme sú síce náklady na hektár vyššie, no konateľ Biomily hovorí, že v ekologickom hospodárstve dajú dosahovať solídne tržby.

Priame platby na pôdu, ktoré sú tiež súčasťou dotačnej schémy EÚ, dostáva ekologický poľnohospodár Janovíček rovnaké ako všetci ostatní, no k nim sa ešte pripočítajú platby na ekologické poľnohospodárstvo. To však nie je hlavný pilier jeho biznisu.

Od farmárov, čo poberajú priame platby na pomerne jednoducho vypestovateľnú kukuricu (a v mene produkcie „čistej“ bioplynnej energie znečisťujú pôdu), sa Biomila líši tým, že vypestovaným plodinám dáva pridanú hodnotu vo vlastných spracovateľských prevádzkach.

„Iné výsledky má ten, kto vyrába len surovinu, a iné ten, kto k nej pridáva nejakú pridanú hodnotu tým, že ju spracuje a zobchoduje sám,“ vysvetľuje Janovíček s tým, že sa tom odráža aj na ziskoch.

Skryť Vypnúť reklamu

„Trhová cena na export alebo aj na domáci predaj je na dobrej úrovni. Ale ak niekto nemá filozofiu a robí to len kvôli ziskom, môže byť výsledkom sklamaný,“ dodáva.

Napríklad bio špalda. Jej trhová cena v priebehu uplynulých pätnástich rokov bola na troch stovkách, aj na šiestich stovkách za tonu. „Kto zareagoval na cenu 600 eur za tonu a vtedy išiel do ekológie, potom neskôr nariekal, že ceny sú nízke. Ale tie tri stovky sú reálna cena, výroba má pri nej dobrú rentabilitu,“ hovorí Janovíček.

Prvý na Slovensku

Špaldová múka Biomila bola v roku roku 2001 prvým slovenským certifikovaným bioproduktom. Vyrobili ju ešte v rámci firmy Ekotrend Myjava, ktorej Dušan Janovíček v tom čase šéfoval. Z Ekotrendu sa neskôr obchodná a výrobná prevádzka vyčlenila a vznikla Biomila.

Skryť Vypnúť reklamu

S ekologickou produkciou sa Dušan Janovíček zoznámil v 90. rokoch v Česku, kde študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Brne a potom pracoval ako agronóm. Bol členom jedného z prvých združení biohospodárov Probio, v rámci ktorej veľa cestoval po zahraničí.

Za kľúčovú považuje ročnú stáž v Nemecku. „O špalde som sa tam naučil všetko, od lúpania cez mletie až po spracovanie. Na tom som neskôr založil na Slovensku svoju živnosť,“ spomína.

Biomila sa venuje aj obchodnej činnosti – dováža potravinárske bio produkty, najmä z Česka. Čo sa týka objemu, z troch štvrtín obchoduje s vlastnými produktami. Predáva ich obchodným sieťam, pekárniam aj priamym zákazníkom cez eshop.

Mlyn a sklady

V tomto ročnom období sa na časti lánov už zelená špaldová pšenica, ktorú zasiali ako oziminu.

Skryť Vypnúť reklamu

Spolu v Biomile obhospodarujú 156 hektárov pôdy. Na jar sa seje medziplodina – horčica a peluška spolu s ovsom.

Budova sýpky v Rudníku v blízkosti Myjavy je síce z 50. rokov minulého storočia, ale mlyn v interiéri je nový, moderný. „Špalda potrebuje inú lúpačku ako klasická pšenica,“ hovorí Janovíček.

Na modernizáciu využili prostriedky z Programu rozvoja vidieka v období 2007 až 2013 aj 2014 až 2020.

„Z pohľadu štátu sa za posledných desať rokov podpora ekologických hospodárov prakticky nemenila. Čerpali sme prostriedky na investičné projekty, potom to boli priame platby na pôdu a platby na ekologické poľnohospodárstvo,“ hodnotí majiteľ Biomily.

Priame platby podľa neho fungujú dobre, stabilne sa vyplácajú vždy na konci roka. Horšie je to s investičnými projektmi do rekonštrukcie či modernizácie produkcie.

Skryť Vypnúť reklamu

„Pri poslednej investícii, ktorú sme realizovali, sme sa borili s tým, že sa dlhšie čakalo na kontroly a potom na vyplatenie peňazí. Je to agenda takmer na dva roky, toľko uplynie odkedy sa začne riešiť zmluva až kým peniaze pristanú na účte,“ hovorí o výstavbe skladovej haly obilia, ktorý realizujú od roku 2016.

Kontroly sú potrebné aj na dodržiavanie ekologického programu. „Máme naozaj pestrú škálu kontrol, keďže máme poľnovýrobu, potravinovú výrobu aj zber z voľnej prírody,“ opisuje Janovíček.

Okrem špaldovej a ražnej múky a cestovín vyrába Biomila aj bylinné čaje. Bylinky využívajú aj na dochutenie cestovín, napríklad bazalku. V portfóliu majú aj pekárenské výrobky, najmä tyčinky. A to, čo z obilia zostane, spracujú na brikety, s ktorými vykurujú všetky svoje objekty.

Skryť Vypnúť reklamu

Zisky a rast

Za úspech na trhu vďačí Biomila trendu zdravej výživy. Odkedy svoje produkty ponúkla supermarketom v roku 2007 prvýkrát, produkcia stále rastie. „Bio začalo byť trendom a veľké reťazce ho ponúkali na špeciálnych regáloch, aby prilákali zákazníkov. Mali záujem o naše výrobky,“ spomína Janovíček.

Dodáva však, že eurofondy mu pomohli naštartovať výrobu, zvýšiť produktivitu práce, kvalitu skladovania a celkovú efektívnosť výroby. „Neviem odhadnúť, kde by sme boli bez eurofondov dnes, ale zrejme by sme mali menší objem výroby a tržieb, vyššiu nákladovosť a museli by sme ísť do bankových úverov,“ myslí si.

Kým na začiatku boli jediní, kto prišiel s myšlienkou výroby celozrnných múk a cestovín, v súčasnosti je už takýchto výrobcov viac a konkurencia je väčšia. „Sortiment potravín sa celkovo zmenil. Je to tvrdá práca. To, čo my, už robí veľa firiem, slovenský trh je malý a nárast počtu biospotrebiteľov nie je až taký veľký,“ dodáva Janovíček.

Skryť Vypnúť reklamu

Konkurencia sa zmenila, no iný je aj recept ako rásť – spoluprácou výrobcov a pestovateľov. „Farmárom, ktorí hospodária v okolí, vieme garantovať trvalý odber za primeranú cenu. S niektorými uzatvárame ročné zmluvy a vypracúvame s nimi spoločný osevný plán,“ uzatvára šéf Biomily.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 609
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 897
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 635
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 292
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 440
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 396
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 295
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 315
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 300
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 492
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Eurofondy

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Väčšina nemocníc má dostatok lôžok. Avšak hlavne tým na severe Slovenska začínajú akútne chýbať zdravotníci.
Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Podcast Dobré Ráno.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.

Predseda Smeru Robert Fico.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Trump patrí do múzea

Trump bol nesmiernou inšpiráciou pre všetkých populistov, ale aj autokratov.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Neprehliadnite tiež

Ďalšia banka podliezla hypotekárne dno, chce sa zviditeľniť

Úrok je opticky najnižší, ale nie najvýhodnejší.

Fio banka
U. S. Steel Košice.

Kde išlo o veľa, tam sa objavil. Kto je právnik Zoroslav Kollár?

Zadržaný právnik má zaujímavú minulosť.

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.