SME
Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Ako pestovanie ovocia a zeleniny nakopne vidiek? Priame platby nestačia

Brusel chce zelenšie a mladšie poľnohospodárstvo.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR - Milan Kapusta)

V rokoch 1990 až 2014 klesli emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva Európskej únie (EÚ) o 21 percent.

Farmári používajú menej hnojív, čo má pozitívny vplyv na kvalitu vody. V niektorých aspektoch sa zlepšila aj ochrana biotopov voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

To však určite nestačí. Úniové poľnohospodárstvo by malo byť viac "zelené". Brusel to chce zabezpečiť nastavením nových pravidiel.

Jedno obdobie sa končí

Súvisiaci článok Pravda o sebestačnosti za socializmu: Len vďaka dotáciám (rozhovor) Čítajte 

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) platí pre všetky krajiny EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Financuje a spravuje sa na európskej úrovni. Časť poľnohospodárskych výdavkov v spoločnom rozpočte sa však už niekoľko rokov znižuje.

Kým na začiatku osemdesiatych rokov SPP predstavovala dve tretiny úniového rozpočtu, v období 2014 – 2020 je to už len necelých 40 percent. Konkrétne tento rok dostala SPP z Bruselu 34,5 percenta (58,1 mld. eur).

Rozpočet na nasledujúce programovacie obdobie by mal byť takisto nižší. Úniová agropolitika podporuje poľnohospodárov troma nástrojmi: priame platby a trhové opatrenia (I. pilier), rozvoj vidieka (II. pilier).

Slovenskí poľnohospodári hovoria, že SPP im priniesla väčšiu stabilitu a istotu určitej úrovne príjmov. Jej potenciál sme však zatiaľ nevyužili naplno. Ako dôvody uvádzajú nízke spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a netransparentné prideľovanie zdrojov II. piliera, neimplementovanie niektorých potrebných opatrení, nedodržiavanie finančných alokácií vo vypísaných výzvach a takmer neexistujúcu štátnu pomoc.

SkryťVypnúť reklamu

To ešte viac prehĺbilo stratu konkurencieschopnosti a sebestačnosti slovenského agrosektora. "Potrebujeme sa z týchto chýb poučiť. Pre nás je kľúčové, aby sme v novej SPP nastavili pravidlá tak, aby smerovali najmä do oblastí so živočíšnou a špeciálnou rastlinnou výrobou, teda do oblastí, ktoré prinášajú pridanú hodnotu a zamestnanosť na vidieku," vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

Nová stratégia SPP bude musieť ešte počkať. Ministri nateraz odsúhlasili jednoročné prechodné obdobie po roku 2020. V rámci neho sa bude politika riadiť rovnakými pravidlami ako doteraz, ale všetky krajiny, s výnimkou Chorvátska, by mali dostať menej peňazí.

Podľa odborníkov môže obdobie, kým sa krajiny dohodnú, trvať oveľa dlhšie. Európska komisia už pred takmer dvoma rokmi predstavila svoje návrhy, ako by mala SPP po novom vyzerať.

SkryťVypnúť reklamu

Lepší k životnému prostrediu

Vo svojom dokumente určila eurokomisia deväť špecifických cieľov. Tri z nich sú "zelené". Po prvé, chce prispieť k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako aj k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov. Po druhé, chce podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch. A po tretie, chce prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti.

Na dosiahnutie cieľov si každý členský štát vypracuje strategický plán. "Na ochranu prírodných zdrojov, biodiverzitu, na zmierňovanie klimatickej zmeny a na adaptáciu na klimatickú zmenu musia členské štáty vynaložiť najmenej 40 percent celkového rozpočtu SPP a 30 percent zdrojov druhého piliera SPP," vysvetľuje profesor a vedúci Katedry hospodárskej politiky Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ján Pokrivčák.

SkryťVypnúť reklamu

Súbežne s novou SPP pripravuje Európska komisia aj Európsky ekologický dohovor ako svoj hlavný politický cieľ na nasledujúce roky. Jeho ústrednou myšlienkou je klimaticky neutrálne hospodárstvo EÚ do roku 2050.

K jej naplneniu budú musieť prispieť všetky opatrenia a politiky EÚ. Aj poľnohospodárstvo, a to špecificky cez stratégiu "Z farmy na stôl" (z anglického Farm to Fork - F2F), ktorá má byť predstavená koncom apríla.

SPPK je súčasťou Konzorcia českých agrárnych samosprávnych organizácií. To odmieta stanovenie jednotných percentuálnych cieľov na redukciu objemu používaných pesticídov, hnojív a antibiotík. A cieľ prideliť 40 percent rozpočtu SPP na opatrenia v oblasti zmeny klímy považuje za príliš ambiciózny.

Stratégia F2F by mala byť podľa konzorcia doplnená o mechanizmus, ktorý by zabránil dovozu agropotravinárskych výrobkov z krajín, ktoré nedodržiavajú požiadavky EÚ na produkciu (pesticídy, hnojivá, hormóny, antibiotiká). "Udržateľná produkcia (z environmentálneho hľadiska) musí ísť ruka v ruke s ekonomickou životaschopnosťou poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. Živočíšna výroba musí byť v regiónoch, kde jej je už teraz nedostatok, chránená," hovorí Holéciová.

SkryťVypnúť reklamu

Slovenské a európske skúseností podľa Pokrivčáka ukazujú, že poľnohospodári majú záujem o ekologickú produkciu, welfare zvierat alebo integrovanú produkciu, ak im to neznižuje zisk.

"Keď sa sadzby stanovia dobre, poľnohospodári o ekologickejšie hospodárenie záujem prejavia, lebo podpory im budú plne kompenzovať vyššie náklady alebo nižšie príjmy súvisiace s ekologickejšou poľnohospodárskou produkciou," konštatuje.

Špeciálne plodiny a zvieratá

Cieľom by tiež malo byť podporiť komodity, ktorých produkcia prináša niečo navyše z ekologického, sociálneho alebo z ekonomického hľadiska. Teda komodity, ktorých produkcia je pre rozvoj vidieka dôležitá.

"Pestovanie ovocia a zeleniny je náročné na pracovnú silu, vytvára relatívne najvyššiu zamestnanosť, čím sa najviac prispieva k rozvoju vidieka," uvádza Pokrivčák s tým, že podobne je to so živočíšnou výrobou. "Takáto produkcia a komodity na Slovensku vo veľkej miere chýbajú, a preto ich treba podporiť viac, aby sme zvýšili pridanú hodnotu a zamestnanosť," vysvetľuje.

SkryťVypnúť reklamu

Maximalizovať platby viazané na produkciu chce aj SPPK. V súčasnosti platí, že väčšina priamych platieb, ktoré tvoria približne tri pätiny dotačných zdrojov v rámci SPP, nenadväzuje na produkciu.

"V praxi to v mnohých prípadoch znamená, že priame platby sú ako keby tabletkami na spanie pre niektoré poľnohospodárske podniky. Nemotivujú, aby vytvárali pridanú hodnotu," tvrdí Holéciová.

Pridaná hodnota sa tvorí práve v oblastiach s väčším zapojením ľudskej práce – teda v živočíšnej výrobe a špeciálnej rastlinnej výrobe – pri zelenine, v ovocných sadoch a vo vinohradoch. O zvieratá sa treba denne starať, dojiť a kŕmiť. V sadoch treba robiť ovocné rezy, oberať hrozno, zbierať plody.

"Ak previažeme platby na produkciu a ak budeme nielen v rámci SPP v novom programovacom období, ale aj v rámci schém štátnej pomoci z vlastných národných zdrojov viac podporovať práve živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu, tak budeme pestovať viac ovocia a zeleniny a zvýšime zároveň zamestnanosť na vidieku," mieni Holéciová.

SkryťVypnúť reklamu

Viac mladých na polia

Slovenské poľnohospodárstvo je prestarnuté a roky pociťuje odlev pracovníkov. "Tento fakt súvisí s minulosťou - s transformáciou odvetvia, znižovaním jeho výkonnosti a poklesom sebestačnosti, vyľudňovaním vidieka, nástupom nových technológií, pri ktorých odpadla ľudská práca a celkovým nelichotivým spoločenským statusom, ktorý získalo neprávnom," tvrdí Holéciová a upriamuje pozornosť na Zelenú správu.

Kým v roku 1989 pracovalo v slovenskom poľnohospodárstve 360-tisíc osôb, podľa štatistík zo Zelenej správy to v roku 2014 bolo už len 51,5 tisíca. V roku 2017 sa ich počet ďalej znížil - na 47,7 tisíca. Priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve dosiahol 44,7 roka, kým v celej slovenskej ekonomike to bolo 41,2 roka.

SkryťVypnúť reklamu

Nová SPP podporuje aj generačnú obmenu, mladých farmárov - aby ostali na vidieku a prebrali hospodárstva po rodičoch. "Väčšie priame platby pre farmy ovládané mladými do 40 rokov, dotácia na prebratie farmy od starších poľnohospodárov (rodičov) alebo na založenie vlastnej farmy čiastočne pomôžu viac mladých udržať na vidieku. Problém však určite nevyriešia," myslí si Pokrivčák.

Podľa neho treba urobiť oveľa viac. A to uskutočniť komplexné pozemkové úpravy, aby si mladí poľnohospodári vôbec mohli kúpiť alebo prenajať pôdu, nastaviť transparentnú alokáciu pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu, vytvoriť pre mladých poľnohospodárov prístup k úverom.

"Aby mladé rodiny ostali na vidieku, treba rozvíjať vidiecku infraštruktúru, služby a zlepšovať podnikateľské prostredie. Až potom môžeme hovoriť, že sme urobili všetko, aby sme spomalili, respektíve otočili trend vyľudňovania slovenských dedín," hovorí.

SkryťVypnúť reklamu

Namiesto nariadení výsledky

Európska komisia uvádza, že prístup v novej SPP bude celkovo viac zameraný na dosahovanie výsledkov ako v súčasnosti. Počet a miera podrobnosti pravidiel stanovených pre SPP v právnych predpisoch EÚ sa podľa nej podstatne znížia.

Táto zmena ponúkne členským štátom viac príležitostí na realizáciu SPP spôsobom, ktorý je dobre prispôsobený osobitným charakteristikám ich poľnohospodárskych odvetví a vidieckych oblastí.

Ján Pokrivčák vysvetľuje, že v programovacom období 2021 – 2027 si členské štáty najprv spravia analýzu a stanovia hlavné potreby. Potom si členský štát vyberie intervencie na riešenie svojich špecifických potrieb, alokuje peniaze, ale nakoniec bude musieť odmerať vplyvy intervencií na základe objektívnych ukazovateľov.

SkryťVypnúť reklamu

Dôležitým aspektom novej SPP je podľa Pokrivčáka zachovanie priamych platieb, ktorých cieľom je podporiť príjmy poľnohospodárov. "Dôraz sa bude klásť na adresnosť tejto príjmovej podpory. Prostredníctvom priamych platieb sa majú podporiť najmä malé a stredné farmy," uvádza.

Priame platby na farmu budú mať podľa neho strop. Nebudú môcť byť vyššie ako stotisíc eur ročne, ku ktorým sa budú priratúvať osobné náklady na poľnohospodárske aktivity farmy.

Slovenskí farmári podľa Holéciovej navrhujú, aby zastropovanie priamych platieb nebolo povinné pre všetky krajiny, ale aby bolo založené na dobrovoľnej báze podľa vlastného historického vývinu poľnohospodárstva v jednotlivých členských krajinách.

Na Slovensku dominujú veľké poľnohospodárske podniky, preto patrí medzi krajiny, ktorých sa takéto opatrenie dotkne najviac. Portál Euractiv.sk píše, že v súčasnom programovom období až 94 percent priamych platieb skončí na účtoch pätiny najväčších fariem. S priemernou rozlohou 80 hektárov patria slovenské poľnohospodárske podniky medzi najväčšie v celej EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (8. 8. 2022)
USD 1.023
AUD 1.471
CZK 24.581
JPY 136.220
CAD 1.319
GBP 0.843
HUF 393.780
PLN 4.709
CHF 0.978
SEK 10.357

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  4. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  4. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  5. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 831
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 261
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 596
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 324
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 554
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 738
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 493
  8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 2 015

Blogy SME

  1. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  2. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  3. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  6. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  7. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  8. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 101 105
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 727
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 650
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 7 557
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 369
  6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 205
  7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 186
  8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 3 225
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Získané prostriedky chce použiť na zníženie daní aj prístup k cenovo dostupným energiám.


TASR 3 h
Richard Sulík.

Vyjadrenie Európskej únie je očakávané v novembri.


TASR 3 h
Richard Sulík

SaS zamýšľa zafixovať veľkosť druhého piliera voči prvému a ústavne zakotviť vstup mladých ľudí do druhého piliera.


TASR 4 h
Pri výstavbe kanalizácie treba počítať s dopravnými obmedzeniami.

Usmernenia meškajú, mnohí plánujú vracať eurofondy.


5. aug

Blogy SME

  1. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  2. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  3. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  6. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  7. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  8. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 101 105
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 727
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 650
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 7 557
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 369
  6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 205
  7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 186
  8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 3 225
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťZatvoriť reklamu