SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Krupobitia a extrémne suchá. Farmári nikdy nebojovali s toľkými anomáliami

Eurofondy pomáhajú so závlahami.

(Zdroj: TASR/AP)

Keď hovoríme o klimatickej zmene, zvyčajne si predstavíme rozsiahle požiare v Austrálii, topiace sa ľadovce, prípadne povodne, ktoré spláchli chudobné chatrče v Ázii.

Katastrofické filmy nám podsúvajú predstavu, že efekt zmeny klímy vždy funguje ako šoková terapia - nárazová spúšť, ktorá ničí všetko, čo jej stojí v ceste a často hubí celú populáciu.

Je to mylná ilúzia. V slovenských podmienkach je zmena plazivá a nebezpečne postupná, preto máme tendenciu klimatické zmeny podceňovať. V horšom prípade dokonca odmietať.

SkryťVypnúť reklamu

Najcitlivejšie vnímajú novú klimatickú realitu poľnohospodári a poisťovne. Prináša totiž čoraz častejšie prudké a ničivé výkyvy počasia.

„Zmeny v štruktúre klímy a počasia dokážu extrémne ovplyvniť živelné udalosti. Tie sa následne prejavujú tromi spôsobmi: intenzívne víchrice, povodne následkom silných nárazových dažďov a ťažké obdobia sucha,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Allianz Helena Kanderková.

Z výnimky bežná realita

Povodne, suchá a víchrice sú najčastejšie skloňovaní nepriatelia farmárov. Miroslav Štefček z poľnohospodárskeho družstva Ludrová pri Ružomberku pracuje ako brandži od roku 1981. Hovorí, že nikdy nezažil toľko prírodných anomálií ako v posledných rokoch: „Keď sme zažili v minulosti, že padá ľadovec, tak to bolo výnimočné. Teraz platí, že je výnimočné, keď krupobitie nepríde.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako vraví, kedysi bol optimista. Rátal výnosy z úrody už v máji alebo júni a zvyčajne mu jeho prognózy aj vyšli. Dnes ich ráta až vtedy, keď je úroda bezpečne pod strechou, pretože si zvykol na bleskové krupobitia a prívalové dažde, ktoré sa dokážu prehnať cez jeho polia a úrodu zničiť v priebehu pár minút. Výsledok mesiacov driny a peňazí mu tak neraz mizne priamo pred očami.

V dôsledku otepľovania a teplých zím dochádza k posunu teplotných pomerov z Podunajskej nížiny až na Liptov. „Je vysoko pravdepodobné, že teplotné posuny negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo, zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako ohrozenie ľudského zdravia,“ píše Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej stránke.

SkryťVypnúť reklamu

Mení sa štruktúra plodín

Zmena klímy núti farmárov prispôsobovať sa. Mení sa tiež štruktúra plodín. „Bude závisieť od vývoja klímy, no zároveň bude zohľadňovať aj ekonomické aspekty,“ mieni Peter Repiský z poľnohospodárskeho družstva Kozárovce pri Leviciach.

Miroslav Štefček napríklad spomína, že ešte pred niekoľkými rokmi sa na Liptove nikdy nepestovala repka olejná. Dnes sa - vzhľadom na oteplenie klímy - pestuje vo veľkom a všade.

Repka je pre farmára zaujímavou plodinou. Zvyčajne sa využíva na biopalivá a len malá časť produkcie sa lisuje na olej, prípadne na výrobu krmovín. Repka zaznamenala obrovské zmeny v technológii pestovania a šľachtení.

Z ekonomického hľadiska sa žltú plodinu oplatí pestovať, avšak spolu s kukuricou extrémne zaťažujú pôdu, veľmi ju vyčerpávajú. Ak sa výsadba nestrieda, monokultúrne bloky repky ohrozujú stavy včiel i ďalšieho hmyzu a vyžadujú si intenzívne chemické postreky, ktoré, mimochodom, nie sú lacné.

SkryťVypnúť reklamu

Pestovateľská plocha olejnín na Slovensku sa za ostatných štyridsať rokov zvýšila o 1500 percent. V súčasnosti sa pestujú na ploche takmer 250-tisíc hektárov. Z tejto plochy repka zaberá približne 60 percent.

Zvlášť v neistých časoch je repka pre farmárov výnosnou komoditou, ktorá je ľahšie obchodovateľná s dobrými cenami. Ročne sa 70 percent domácej produkcie repkového semena vyvezie, hlavne do Rakúska a Nemecka.

Problém so zrážkami

Kým sever Slovenska trápia vodné živly, od krupobitia až po bleskové búrky, na juhu majú skôr opačný problém - sucho. „Fenomén sucha, respektíve nedostatok zrážok sa stáva čoraz väčším problémom. Úhrn ročného objemu zrážok je síce nižší ako dlhodobý priemer, no stále je prijateľný,“ tvrdí Peter Repiský z Kozároviec.

SkryťVypnúť reklamu

Problém je, že vlahu nedostávajú farmári v rozhodujúcich vegetačných fázach rastlín, keď sa rozhoduje o budúcej úrode. Pri intenzívnych lejakoch nestihne voda dostatočne rýchlo vstrebať do zeme, ale zo svahov steká v takom veľkom objeme, že spôsobuje škody.

Prípadne jeden mesiac prší intenzívne, no ďalšie mesiace zrážky chýbajú. Stalo sa to aj minulý rok. V máji pršalo intenzívne, no potom nastalo obdobie sucha.

Vyššia priemerná teplota tiež spôsobuje rýchlejší a intenzívnejší odpar vody z pôdy. A úhrn zimných zrážok vo forme snehu, ktorý má stabilizačnú funkciu aj pre objem spodných vôd, sa takisto výrazne znižuje.

Tohtoročná teplá zima, ktorá bola predovšetkým v južných častiach Slovenska, bez snehovej pokrývky, si preto vyžiada daň v lete. Dá sa očakávať suchší rok a je dosť možné, že plodiny potrápia choroby. Otepľovanie sa prejavuje tým, že sa premnoží hmyz, na plodinách sa objavia bakteriálne ochorenia a plesne, ktoré sú bežné na repke i na obilninách.

SkryťVypnúť reklamu

Farmári sa tak musia viac spoliehať na chemické postreky, čo je nákladné. "Stoja od 120 eur do dvesto eur na hektár v rastlinnej výrobe. V prípade cukrovej repy je to dokonca 200 až 250 eur na hektár," vysvetľuje Juraj Hatala zo spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky.

Chýbajú závlahy

Najväčší zabijak úrody - sucho - donútil novozámocké družstvo pred siedmimi rokmi vybudovať na poliach rozsiahle závlahové systémy. Obslúžia s nimi zhruba 450 hektárov. Využívajú sa pri osivovej kukurici a cukrovej repe, ale skúšali ich aj pri pšenici.

„Pravda je však taká, že v dnes treba zavlažovať všetko, ak chcete mať úrodu,“ Juraj Hatala. Závlahy financovali s 25-percentným spolufinancovaním cez eurofondy v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Len pred pár dňami Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) rozposlala farmárom oznámenia, kto dostane financie na nové závlahy. Zo 78 žiadostí bolo schválených 62. Celkovo PPA rozdelí 14,5 milióna eur. Na zavlažovacie systémy je pritom z eurofondov vyčlenených 22 miliónov eur, teda je isté, že dotačná schéma sa nevyčerpá úplne.

„Je to obraz toho, v akom stave máme špeciálnu rastlinnú výrobu, že máme len asi sto subjektov, ktoré reálne zavlažujú. Verím, že tí zvyšní, ktorí majú nedostatky v žiadostiach, ich odstránia a závlahy sa budú môcť rozvíjať aj u nich,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Hoci sa zdá, že táto dotačná výzva mala zmysel, o zásadné zmeny v zavlažovaní sa nepostará. O peniaze mohli žiadať len farmári, ktorí aj dosiaľ zavlažovali, no chceli zlepšiť efektivitu závlah a modernizovať čerpadlá, ktoré im spôsobujú vysoké náklady.

SkryťVypnúť reklamu

Drvivá väčšina závlahových sústav na Slovensku je už desaťročia nefunkčná. A zostane nefunkčná aj naďalej. Pokrývajú pritom takmer 300-tisíc hektárov pôdy a stav mnohých sa z roka na rok zhoršuje. Výzva PPA neriešila tých, ktorí dosiaľ nezavlažovali, a chceli by.

Dôležité poistenie

Proti rizikám, ktoré spôsobujú výkyvy počasia a prírodné úkazy, sa farmári istia, každý svojím spôsobom. Zavádzajú špecifické výrobné postupy, prispôsobujú štruktúru osevu plodín a výber vhodných odrôd, menia systém spracovania pôdy a aplikácie hnojív, ktorými sa dá dosiahnuť vyššia produkcia výroby.

Ďalšou formou ochrany môže byť komerčné poistenie, ktoré poľnohospodári čoraz viac využívajú. Napríklad novozámocké družstvo nebolo poistené až do minulého roka. Názor zmenili, lebo úrodu čoraz častejšie ničia prívalové dažde či silný víchor. „Poistenie nie je to lacná záležitosť. Jeho cena závisí od plodiny. Napríklad poistiť kukuricu stojí od 50 do 60 eur za hektár,“ vyratúva Juraj Hatala.

SkryťVypnúť reklamu

Na druhej strane, niektoré riziká sú nepoistiteľné. A medzi také patrí aj sucho. V rámci Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv sa preto farmári už dlhšie usilujú o zriadenie takzvaného rizikového fondu, ktorý by dokázal tieto problémy systémovo riešiť a kompenzovať výpadky príjmov farmárov.

Aby štát uľahčil farmárom platenie poistného, vyčlenil vlani štátnu pomoc vo výške 20 miliónov eur (do roku 2023). Vlani z tohto balíka farmári využili štyri milióny eur, čo im vykrylo polovicu zaplateného poistenia.

Farmári sú v odhadovaní budúcnosti už tradične skeptickí a nervózni. Zvykli si, že výsledky ich produkcie sú v dôsledku prírodných živlov neisté do posledných dní pred žatvou alebo zberom.

Na prelome marca a apríla mnohí zachraňovali ovocné stromy pred prízemným mrazom. „Posledné dve noci sme ani nespali, keď sme balíkmi slamy zachraňovali broskyne a jablká. Žiaľ, odhadujem, že 80 až 90 percent broskýň nám zamrzlo,“ dodáva Juraj Hatala.

SkryťVypnúť reklamu

Vo farmárčine tak môžu uspieť len tí, ktorí sa systematicky istia proti rizikám - či už závlahami, alebo poistením - a poctivo sledujú možnosti finančnej pomoci, napríklad aj z poľnohospodárskych eurofondov. Podľa farmárov je však nevyhnutné prehodnotiť potravinovú sebestačnosť Slovenska a tomu prispôsobiť systém podporných mechanizmov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (18. 8. 2022)
USD 1.016
AUD 1.466
CZK 24.566
JPY 137.360
CAD 1.312
GBP 0.842
HUF 404.280
PLN 4.708
CHF 0.969
SEK 10.562

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. Shell myslí na slovenské komunity
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  4. Agrokomplex 2022
  5. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  6. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  7. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 36 708
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 003
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 669
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 552
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 199
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 169
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 926
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 204

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  2. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  3. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  4. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  5. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  6. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  7. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  8. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 384
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 730
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 368
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 119
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 921
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 913
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 836
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 639
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda Súdnej rady Ján Mazák.

Občan, ktorého sa rozhodnutie týkalo, vraj textu miestami ani nerozumel.


22 h
Peter Tkačenko

Republika je dnes politickou avantgardou s utešeným rastovým potenciálom.


57m
D'Arcy Carden ako Greta vo seriáli Veľké víťazstvo

Ženská bejzbalová liga bol fenomén.


17. aug
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj so šéfom OSN Antoniom Guterresom.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 16 h

Neprehliadnite tiež

V Maďarsku postaví CATL svoju druhú európsku fabriku.

Fabrika firmy CATL za sedem miliárd eur prinesie Maďarsku dôležité know-how.


29m
Nemecký kancelár Olaf Scholz.

Berlín sa snaží odbremeniť spotrebiteľov a zmierniť tak vplyv dodatočných poplatkov.


TASR 2 h
Minister práce Milan Krajniak.

Počas posledného roka klesol počet nezamestnaných o 38 654.


TASR 2 h
Ilustračná snímka.

Ponuka je v niektorých regiónoch nulová, ceny rekordne rastú.


16. aug

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  2. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  3. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  4. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  5. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  6. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  7. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  8. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 384
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 730
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 368
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 119
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 921
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 913
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 836
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 639
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu