Keď hovoríme o klimatickej zmene, zvyčajne si predstavíme rozsiahle požiare v Austrálii, topiace sa ľadovce, prípadne povodne, ktoré spláchli chudobné chatrče v Ázii.
Katastrofické filmy nám podsúvajú predstavu, že efekt zmeny klímy vždy funguje ako šoková terapia - nárazová spúšť, ktorá ničí všetko, čo jej stojí v ceste a často hubí celú populáciu.
Je to mylná ilúzia. V slovenských podmienkach je zmena plazivá a nebezpečne postupná, preto máme tendenciu klimatické zmeny podceňovať. V horšom prípade dokonca odmietať.
Najcitlivejšie vnímajú novú klimatickú realitu poľnohospodári a poisťovne. Prináša totiž čoraz častejšie prudké a ničivé výkyvy počasia.
„Zmeny v štruktúre klímy a počasia dokážu extrémne ovplyvniť živelné udalosti. Tie sa následne prejavujú tromi spôsobmi: intenzívne víchrice, povodne následkom silných nárazových dažďov a ťažké obdobia sucha,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Allianz Helena Kanderková.
Z výnimky bežná realita
Povodne, suchá a víchrice sú najčastejšie skloňovaní nepriatelia farmárov. Miroslav Štefček z poľnohospodárskeho družstva Ludrová pri Ružomberku pracuje ako brandži od roku 1981. Hovorí, že nikdy nezažil toľko prírodných anomálií ako v posledných rokoch: „Keď sme zažili v minulosti, že padá ľadovec, tak to bolo výnimočné. Teraz platí, že je výnimočné, keď krupobitie nepríde.“

Ako vraví, kedysi bol optimista. Rátal výnosy z úrody už v máji alebo júni a zvyčajne mu jeho prognózy aj vyšli. Dnes ich ráta až vtedy, keď je úroda bezpečne pod strechou, pretože si zvykol na bleskové krupobitia a prívalové dažde, ktoré sa dokážu prehnať cez jeho polia a úrodu zničiť v priebehu pár minút. Výsledok mesiacov driny a peňazí mu tak neraz mizne priamo pred očami.
V dôsledku otepľovania a teplých zím dochádza k posunu teplotných pomerov z Podunajskej nížiny až na Liptov. „Je vysoko pravdepodobné, že teplotné posuny negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo, zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako ohrozenie ľudského zdravia,“ píše Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej stránke.
Mení sa štruktúra plodín
Zmena klímy núti farmárov prispôsobovať sa. Mení sa tiež štruktúra plodín. „Bude závisieť od vývoja klímy, no zároveň bude zohľadňovať aj ekonomické aspekty,“ mieni Peter Repiský z poľnohospodárskeho družstva Kozárovce pri Leviciach.
Miroslav Štefček napríklad spomína, že ešte pred niekoľkými rokmi sa na Liptove nikdy nepestovala repka olejná. Dnes sa - vzhľadom na oteplenie klímy - pestuje vo veľkom a všade.
Repka je pre farmára zaujímavou plodinou. Zvyčajne sa využíva na biopalivá a len malá časť produkcie sa lisuje na olej, prípadne na výrobu krmovín. Repka zaznamenala obrovské zmeny v technológii pestovania a šľachtení.
Z ekonomického hľadiska sa žltú plodinu oplatí pestovať, avšak spolu s kukuricou extrémne zaťažujú pôdu, veľmi ju vyčerpávajú. Ak sa výsadba nestrieda, monokultúrne bloky repky ohrozujú stavy včiel i ďalšieho hmyzu a vyžadujú si intenzívne chemické postreky, ktoré, mimochodom, nie sú lacné.
Pestovateľská plocha olejnín na Slovensku sa za ostatných štyridsať rokov zvýšila o 1500 percent. V súčasnosti sa pestujú na ploche takmer 250-tisíc hektárov. Z tejto plochy repka zaberá približne 60 percent.
Zvlášť v neistých časoch je repka pre farmárov výnosnou komoditou, ktorá je ľahšie obchodovateľná s dobrými cenami. Ročne sa 70 percent domácej produkcie repkového semena vyvezie, hlavne do Rakúska a Nemecka.
Problém so zrážkami
Kým sever Slovenska trápia vodné živly, od krupobitia až po bleskové búrky, na juhu majú skôr opačný problém - sucho. „Fenomén sucha, respektíve nedostatok zrážok sa stáva čoraz väčším problémom. Úhrn ročného objemu zrážok je síce nižší ako dlhodobý priemer, no stále je prijateľný,“ tvrdí Peter Repiský z Kozároviec.
Problém je, že vlahu nedostávajú farmári v rozhodujúcich vegetačných fázach rastlín, keď sa rozhoduje o budúcej úrode. Pri intenzívnych lejakoch nestihne voda dostatočne rýchlo vstrebať do zeme, ale zo svahov steká v takom veľkom objeme, že spôsobuje škody.
Prípadne jeden mesiac prší intenzívne, no ďalšie mesiace zrážky chýbajú. Stalo sa to aj minulý rok. V máji pršalo intenzívne, no potom nastalo obdobie sucha.
Vyššia priemerná teplota tiež spôsobuje rýchlejší a intenzívnejší odpar vody z pôdy. A úhrn zimných zrážok vo forme snehu, ktorý má stabilizačnú funkciu aj pre objem spodných vôd, sa takisto výrazne znižuje.
Tohtoročná teplá zima, ktorá bola predovšetkým v južných častiach Slovenska, bez snehovej pokrývky, si preto vyžiada daň v lete. Dá sa očakávať suchší rok a je dosť možné, že plodiny potrápia choroby. Otepľovanie sa prejavuje tým, že sa premnoží hmyz, na plodinách sa objavia bakteriálne ochorenia a plesne, ktoré sú bežné na repke i na obilninách.
Farmári sa tak musia viac spoliehať na chemické postreky, čo je nákladné. "Stoja od 120 eur do dvesto eur na hektár v rastlinnej výrobe. V prípade cukrovej repy je to dokonca 200 až 250 eur na hektár," vysvetľuje Juraj Hatala zo spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky.
Chýbajú závlahy
Najväčší zabijak úrody - sucho - donútil novozámocké družstvo pred siedmimi rokmi vybudovať na poliach rozsiahle závlahové systémy. Obslúžia s nimi zhruba 450 hektárov. Využívajú sa pri osivovej kukurici a cukrovej repe, ale skúšali ich aj pri pšenici.
„Pravda je však taká, že v dnes treba zavlažovať všetko, ak chcete mať úrodu,“ Juraj Hatala. Závlahy financovali s 25-percentným spolufinancovaním cez eurofondy v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Len pred pár dňami Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) rozposlala farmárom oznámenia, kto dostane financie na nové závlahy. Zo 78 žiadostí bolo schválených 62. Celkovo PPA rozdelí 14,5 milióna eur. Na zavlažovacie systémy je pritom z eurofondov vyčlenených 22 miliónov eur, teda je isté, že dotačná schéma sa nevyčerpá úplne.
„Je to obraz toho, v akom stave máme špeciálnu rastlinnú výrobu, že máme len asi sto subjektov, ktoré reálne zavlažujú. Verím, že tí zvyšní, ktorí majú nedostatky v žiadostiach, ich odstránia a závlahy sa budú môcť rozvíjať aj u nich,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Hoci sa zdá, že táto dotačná výzva mala zmysel, o zásadné zmeny v zavlažovaní sa nepostará. O peniaze mohli žiadať len farmári, ktorí aj dosiaľ zavlažovali, no chceli zlepšiť efektivitu závlah a modernizovať čerpadlá, ktoré im spôsobujú vysoké náklady.
Drvivá väčšina závlahových sústav na Slovensku je už desaťročia nefunkčná. A zostane nefunkčná aj naďalej. Pokrývajú pritom takmer 300-tisíc hektárov pôdy a stav mnohých sa z roka na rok zhoršuje. Výzva PPA neriešila tých, ktorí dosiaľ nezavlažovali, a chceli by.
Dôležité poistenie
Proti rizikám, ktoré spôsobujú výkyvy počasia a prírodné úkazy, sa farmári istia, každý svojím spôsobom. Zavádzajú špecifické výrobné postupy, prispôsobujú štruktúru osevu plodín a výber vhodných odrôd, menia systém spracovania pôdy a aplikácie hnojív, ktorými sa dá dosiahnuť vyššia produkcia výroby.
Ďalšou formou ochrany môže byť komerčné poistenie, ktoré poľnohospodári čoraz viac využívajú. Napríklad novozámocké družstvo nebolo poistené až do minulého roka. Názor zmenili, lebo úrodu čoraz častejšie ničia prívalové dažde či silný víchor. „Poistenie nie je to lacná záležitosť. Jeho cena závisí od plodiny. Napríklad poistiť kukuricu stojí od 50 do 60 eur za hektár,“ vyratúva Juraj Hatala.
Na druhej strane, niektoré riziká sú nepoistiteľné. A medzi také patrí aj sucho. V rámci Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv sa preto farmári už dlhšie usilujú o zriadenie takzvaného rizikového fondu, ktorý by dokázal tieto problémy systémovo riešiť a kompenzovať výpadky príjmov farmárov.
Aby štát uľahčil farmárom platenie poistného, vyčlenil vlani štátnu pomoc vo výške 20 miliónov eur (do roku 2023). Vlani z tohto balíka farmári využili štyri milióny eur, čo im vykrylo polovicu zaplateného poistenia.
Farmári sú v odhadovaní budúcnosti už tradične skeptickí a nervózni. Zvykli si, že výsledky ich produkcie sú v dôsledku prírodných živlov neisté do posledných dní pred žatvou alebo zberom.
Na prelome marca a apríla mnohí zachraňovali ovocné stromy pred prízemným mrazom. „Posledné dve noci sme ani nespali, keď sme balíkmi slamy zachraňovali broskyne a jablká. Žiaľ, odhadujem, že 80 až 90 percent broskýň nám zamrzlo,“ dodáva Juraj Hatala.
Vo farmárčine tak môžu uspieť len tí, ktorí sa systematicky istia proti rizikám - či už závlahami, alebo poistením - a poctivo sledujú možnosti finančnej pomoci, napríklad aj z poľnohospodárskych eurofondov. Podľa farmárov je však nevyhnutné prehodnotiť potravinovú sebestačnosť Slovenska a tomu prispôsobiť systém podporných mechanizmov.