Farmári volajú o pomoc, zachrániť ich opäť môže Európska únia

BRATISLAVA. Nielen klimatické zmeny, ale aj súčasná celosvetová pandémia ohrozuje poľnohospodárov na Slovensku a v celej Európskej únii.

Viaceré krajiny v súvislosti so šíriacou sa nákazou Covid-19 prijali opatrenia na riešenie jej ekonomických dosahov a na pomoc biznisu. Pridala sa aj Európska komisia.

Určité zmeny sa už zaviedli pri dotáciách EÚ pre farmárov. „Európska komisia povolila odklad termínu podávania žiadostí o priame platby a niektorých platieb v rámci programu rozvoja vidieka,“ uvádza hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Jana Holéciová.

O pomoc tak budú môcť farmári a pestovatelia žiadať o mesiac neskôr, teda nie 15. mája, ale až 15. júna. „Dôvodom je šírenie koronavírusu. Ako prvé o odklad požiadalo Taliansko a pridalo sa aj Španielsko,“ vysvetľuje Holéciová. Obe krajiny patria k najviac postihnutým novou nákazou.

Zjednodušia systém

Peniaze, o ktoré môžu aj poľnohospodári v polovici júna žiadať, sú súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Slovenskí farmári z nej benefitujú už dve desiatky rokov.

Opatrenie spolufinancované Európskou úniou. Výstupy projektu reprezentujú výlučne názory autorov. Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých vo výstupoch tohto projektu.

A vďaka nej pravdepodobne zvládnu aj najnovšiu krízovú situáciu. Už v marci poslanci Európskeho parlamente vyzvali komisiu, aby vypracovala pohotovostný plán pre SPP.

Nový plán by mal riešiť termíny platieb, kontroly na farmách aj samotné žiadosti. „Ide o zjednodušenie systému vzhľadom na pandémiu,“ konštatuje komora poľnohospodárov.

Pandémia ovplyvňuje každý deň tisíce životov, podnikateľov a bez výnimky aj poľnohospodárov. Navyše, nikto netuší, kedy nákaza pominie a ľudia sa budú môcť vrátiť k svojim bežným životom.

Preto je nevyhnutné, aby sa spoločná poľnohospodárska politika EÚ zamerala v týchto časoch práve na podporu agropodnikateľov a potravinárov v jednotlivých krajinách únie.

„Musí to byť jedným z našich prioritných cieľov. Slovensko nie je potravinovo sebestačná krajina, dováža sa k nám denne zhruba sedemsto kamiónov potravín z Európy a tretích krajín,“ vyratúvajú poľnohospodári.

V čase, keď sa hranice štátov uzatvárajú a obmedzuje sa pohyb medzi nimi, je téma potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti kľúčová. „Je oveľa kľúčovejšia a zásadnejšia, než bola kedykoľvek predtým,“ dodáva Holéciová.

Už dnes pritom farmári volajú o pomoc. Nemajú peniaze na nájomné, a preto žiadajú Slovenský pozemkový fond o odklad platieb. Navyše, slovenskí poľnohospodári – podobne ako tí v cudzine – sú závislí od sezónnych pracovníkov, o ktorých bude tento rok ešte väčšia núdza ako v minulosti.

Miliardy eur ročne

Spoločná poľnohospodárska politika funguje od roku 1962. Jej hlavnými cieľmi sú podporiť a zlepšovať poľnohospodársku produktivitu, zabezpečovať farmárom primeraný príjem i riešiť klimatické zmeny.

V praxi to znamená najmä finančnú pomoc z európskych peňazí. Napríklad v roku 2018 išlo farmárom v krajinách EÚ takmer 59 miliárd eur.

Ako spoločná politika reálne pomáha a aké udalosti či zmeny boli za uplynulých 20 rokov skôr negatívne?

Slovenskí farmári spomínajú tri pozitívne udalosti – rozbeh predvstupového fondu SAPARD (The Special Accession Programme for Agricultural and Rural Development), stabilizáciu príjmov poľnohospodárov a technologickú obnovu poľnoospodárstva.

Na zelenej lúke

Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora vysvetľuje, že SAPARD bol programom, v rámci ktorého si kandidátska krajina sama zabezpečovala implementáciu celého programu, teda príjem a vyhodnocovanie žiadostí, ako aj ich následné vyplácanie.

V podstate na zelenej lúke bola založená Agentúra SAPARD, predchodkyňa súčasnej Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Po akreditácii Európskou komisiou implementovala predvstupový podporný program bez finančných korekcií.

Významným míľnikom pre slovenské poľnohospodárstvo bol vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004. Farmári ním získali finančnú stabilitu v podobe priamych platieb, ktoré sú súčasťou SPP.

Ak poľnohospodár splnil podmienky, príspevok bol nárokovateľný a z roka na rok sa zvyšoval. „Dovtedy účel a výšku podpôr každoročne určovalo ministerstvo, po novom to už bolo vopred dané,“ vysvetľuje Holéciová.

Relatívne stabilný príjem z európskych zdrojov priniesol pestovateľom a farmárom aj ďalší benefit. Pre banky sa stali kredibilnými klientmi a jednoduchšie sa tak mohli dostať k úverom.

Podľa komory poľnohospodárov aj vďaka SPP dnes na poliach nevidíme staré traktory či kombajny. Eurofondy pomohli tiež pri rekonštrukcii a inovácii infraštruktúry pre chov hospodárskych zvierat.

Subjektívne rozhodovanie

Nie to však len o pozitívach. Farmári pri platbách z európskych fondov stále často spomínajú netransparentnosť. Či už ide o nastavenie bodovacích kritérií projektov, alebo o slabú pripravenosť výziev na predkladanie projektov.

„Nastavenie bodovacích kritérií projektov, keď v niektorých opatreniach až o 40 bodov zo sto rozhodovalo subjektívne hodnotenie kvality projektu, sa začalo v roku 2008, mnohých poľnohospodárov a potravinárov odradilo a k podporám z eurofondov sa nedostalo,“ spomína Holéciová.

Ako dodáva, Národná kriminálna agentúra (NAKA) sa zaujíma o niektorých predstaviteľov bývalého vedenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry a rezortného ministerstva. A nebude to asi náhoda.

Rozdeľovanie peňazí z európskych peňazí na Slovensku vyšetroval aj Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF). Napokon však nezrovnalosti nenašiel a vyšetrovanie koncom marca ukončil.

Nezáujem politikov

SPPK kritizuje tiež podcenenie prípravy na vstup do Únie. Slovensko bolo za éry Vladimíra Mečiara vylúčené z predstupových rokovaní a až po jeho páde v roku sa stalo kandidátskou krajinou. Výsledkom bolo, že mu chýbali odborne a jazykovo vybavení ľudia.

Ďalší problém podľa farmárov je, že agrosektor a potravinárstvo sa dostali na okraj záujmu politikov. Napriek tomu, že pôdohospodárstvo bolo v programových vyhláseniach všetkých doterajších vlád uvádzané ako jedna z priorít. „Zostalo to vždy len na papieri. Bolo riadené nekoncepčne a takmer výhradne sa spoliehalo na financovanie z európskych zdrojov.“

Štátna pomoc sa podľa Holéciovej postupne zredukovala „na trápne minimum“. Spolufinancovanie II. piliera, teda programu rozvoja vidieka, sme mali a stále máme veľmi nízke v porovnaní s väčšinou krajín EÚ.

Nehovoriac o ďalších ekonomických opatreniach, ako je zrušenie zdaňovania podpôr z I. piliera, zrušenie alebo zníženie dane z pôdy či daňové a odvodové zvýhodnenie poľnohospodárov. „V tom sme na míle zaostali aj za našimi susedmi,“ dodáva Holéciová.

Všetky tieto dôvody podľa komory poľnohospodárov spôsobili, že slovenský agrosektor stratil konkurencieschopnosť na trhu EÚ.