Analýzy za milión, parkovanie v cene domu. Rezervy nakupovali čudne už skôr

Autorky pracujú v Nadácii Zastavme korupciu

Štátne hmotné rezervy sa zviditeľnili najmä nákupom predražených rúšok od čerstvo založených firiem a lukratívnymi nehnuteľnosťami v rodine ich bývalého šéfa. Bližší pohľad na to, ako táto inštitúcia v uplynulých rokoch obstarávala ukazuje, že míňala štedré sumy nielen na bezpečnosť štátu a naplnenie svojich skladov, ale aj na vlastný chod.

Napríklad vlani uzatvorila rámcovú zmluvu na takmer milión eur. Za to mala štyri roky dostávať poradenstvo od konzultačnej spoločnosti najmä v súvislosti so zmenou klímy.

Rok predtým si zas nechali na ústredí za takmer 180-tisíc rozšíriť parkovisko. Od firmy, ktorá je rodinne prepojená aj na ďalších uchádzačov úspešných v tendroch Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR).

Analýza klímy, ale bez korony

Minulý rok v lete podpísali štátne hmotné rezervy takmer miliónovú rámcovú zmluvu (vrátane DPH) s firmou Stengl consulting. Spoločnosť je známa vo verejnom sektore, svoje služby poskytuje aj iným úradom. No v porovnaní s predošlými zákazkami v rádovo tisíckach eur sa táto zmluva určite vymyká. Najmä pokiaľ ide o finančný objem. Peniaze na konzultácie mali smerovať z eurofondov.

Podľa zmluvy boli predmetom analýz najmä zmeny klímy. ,,Ich dôsledky sa prejavujú v mnohých oblastiach a zahŕňajú široké spektrum javov od zmien v prírodnom prostredí, v sídelnej štruktúre, na zdraví obyvateľstva, ...,“ opisuje zmluva.

Následne mali na základe analýz štátne rezervy vyhodnotiť potravinovú a energetickú bezpečnosť krajiny.

Firma doteraz štátnej inštitúcií na jej objednávku dodala od vlaňajška dve analýzy, dokopy za takmer 280-tisíc eur. Na otázku, či zahŕňali aj tému koronavírusu, riaditeľ Stengl consulting odpovedal odmietavo: ,,Nie, touto témou sme sa špecificky nezaoberali, keďže doteraz nebola predmetom zadania ani objednávok od Správy štátnych hmotných rezerv“.

Doplnil, že ich práca bola identifikovať najmä riziká a pripravenosť štátu v súvislosti s povodňami, snehovými kalamitami či suchom. Analyzujú aj pandémiu chrípky. Nie však ochorenie Covid-19.

Práve v súvislosti s neskorým a nedostatočným objednávaním zdravotníckych pomôcok skončil v úrade doterajší dlhoročný šéf rezerv Kajetán Kičura. Obhajoval sa aj tým, že rýchly nástup Covid-19 nemohol predpokladať.

Štátne hmotné rezervy cez svoju hovorkyňu Natáliu Petríkovú k zmluve uviedli, že konzultačné služby sa viažu na projekty ,,Efektívne štátne hmotné rezervy pre bezpečnosť obyvateľstva SR" a „Modelovanie vývoja mimoriadnych udalostí a riadenie" a nie sú previazané na zdravotnícky materiál a proces verejného obstarávania, ktorý súvisí s pandémiou Covid-19.

Pre úplnosť treba dodať, že štátna inštitúcia tak významnú zmluvu na štyri roky vyhlásila len pár dní pred Vianocami 2018, po ktorých nasleduje niekoľkotýždňové dovolenkové obdobie.

V tomto období je všeobecne sledovanie verejne vyhlásených zákaziek firmami utlmené.

Právne služby od štátnej tajomníčky

Na právne služby si SŠHR zazmluvnila advokátsku kanceláriu Winton, ktorá patrí súčasnej štátnej tajomníčke na doprave Kataríne Brunckovej. Celková hodnota zmluvy bola 17 988 eur, ceny za služby sú primerané bratislavskému priemeru. O zakázku sa nesúťažilo, Winton ju získal tak, že sa urobil jednoduchý prieskum trhu.

Vo zverejnených faktúrach je jedna za tritisíc eur z júna minulého roka.

K. Bruncková vraví, že to je všetko, čo Winton od štátnych rezerv inkasoval. K čomu poskytoval Winton právne rady, bližšie neuviedla s vysvetlením, že ako advokát má voči klientovi povinnosť mlčanlivosti.

Krátko po kauze s rúškami sa Winton so štátnymi rezervami dohodol na ukončení zmluvy. Podľa Brunckovej to súviselo s jej súčasnou funkciou.

,,Bezprostredne s menovaním som totiž požiadala Slovenskú advokátsku komoru o okamžité pozastavenie výkonu advokátskej činnosti, keďže sa jej počas trvania výkonu verejnej funkcie nemôžem a nebudem venovať,” uviedla pre Nadáciu.

Parkovanie za cenu domu

Štátne rezervy ale realizovali aj niekoľko na prvý pohľad zaujímavých súťaží súvisiacich so stavebnými prácami. Pred dvomi rokmi sa rozhodli rozšíriť parkovisko pred svojou centrálou. Tá sídli v blízkosti hlavnej železničnej stanice v Bratislave.

Dodávateľ zákazky MSJ group bol vybraný metódou takzvaného priameho zadania, čo je menej transparentná forma obstarávania. Neprebehne pri nej bežná súťaž, ale verejná inštitúcia osloví vytipované firmy a z nich vyberie najlepšiu ponuku. Je to možné len pri dodržaní hranice ceny a v mimoriadnych situáciách.

V tomto prípade síce bol cenový limit splnený, keď sa rekonštrukcia bez DPH len tesne vošla do limitu 150-tisíc eur. No v zmluve sa nič o urýchlených stavebných prácach kvôli mimoriadnej situácii nehovorí.

Rezervy si v tomto prípade vyberali z troch ponúk. A čo za sumu, za ktorú sa dá kúpiť rovno dom s pozemkom, štátna inštitúcia žiadala a dostala? Úpravu terénu plastovou zatrávňovacou dlažbou, odvodnenie a rekonštrukciu oplotenia. ,,Vjazd a výjazd z parkoviska sa ponechal v pôvodnej polohe,“ opísala hovorkyňa rezerv Petríková.

Na víťaznej firme je zaujímavé, že mala zjavne sympatie štátnych rezerv. Zakaždým získala nejakú stavebnú zákazku aj v predošlých rokoch. A často opäť spomínaným priamym zadaním, bez riadnej súťaže. Dokopy od roku 2014 išlo o zákazky za pol milióna eur.

Miroslav Cák z advokátskej kancelárie AGM Partners, ktorý sa zameriava na verejné obstarávanie, upozorňuje, že u štátnych hmotných rezerv platí voľnejší režim pre mnohé zákazky z oblasti obrany a bezpečnosti, ako napríklad pri ministerstve obrany.

,,Majú právo používať voľnejšie pravidlá pre obstarávanie a pri vyšších limitoch súm, ako iné verejné inštitúcie,“ vysvetľuje Cák. Ale upozorňuje, že vždy treba posudzovať, či nákup súvisí s ich hlavnou činnosťou, napríklad zabezpečením obilia či rúšok, a tým pádom sa na to mohli vzťahovať voľnejšie podmienky alebo nie.

V prípade rozšírenia parkoviska či pri oprave havárie na betónovej komunikácii v areáli skladu, ktorej stav sa mohol zhoršovať niekoľko rokov, dôvod na voľnejšie obstarávanie nevidí. ,,Pre zodpovedné vyhodnotenie by bolo ale potrebné podrobne zákazky preštudovať a napríklad vyhodnotiť kalkulácie cien stavebných prác.“

Firmy z rodiny

Zaujímavosťou je, že zástupcovia firmy pochádzajú z malej obce blízko poľských hraníc, z regiónu Kičurovho bydliska. No firma sídli od začiatku v hlavnom meste. A práve od roku 2014, odkedy sa firme začalo u rezerv dariť, sa z dovtedy takmer neaktívnej spoločnosti vyšvihla až do miliónových tržieb.

Rodina Jančovcov, ktorí firmu ovládajú, mala donedávna ešte ďalšiu firmu úspešnú v tendroch pre štátne rezervy. Aj tá za niekoľko zákaziek inkasovala spolu státisíce eur. Išlo o Oravskú stavebno-cestnú spoločnosť. Priamym zadaním dostala napríklad za úlohu odstrániť haváriu v obilnom sile Breziny-Podzámčok za takmer 250-tisíc eur.

Poslednú zákazku dostala táto ďalšia firma od rezerv v roku 2016, no už nasledujúci rok v lete sa rozhodla svoju činnosť utlmiť a presťahovať sa na známy ,,cintorín“ firiem s daňovými dlhmi v Modre.

Na rovnakej adrese v osamotenej chatke na okraji Modry totiž podľa zistení zavraždeného novinára Jána Kuciaka skončila aj jedna z Bašternákových firiem, cez ktorú previedol niekoľko svojich nehnuteľností.

Ale aj firma HF Steel brata expremiéra Roberta Fica, ktorá je známa z nevyplatenia svojich subdodávateľov pri stavbe rýchlostnej cesty okolo Nitry.

Ani tu však príbeh firmy pôvodne patriaca Jančovcom nekončí. Firma s tendrami od štátnych rezerv sa síce presťahovala do Modry, ale oficiálne stále nezanikla. Zlúčila sa s ďalšou spoločnosťou a tá s ďalšou, až skončila v bratislavskej firme Eurotransfer, ktorej daňové dlhy aktuálne podľa zoznamu Finančnej správy dosahujú takmer 16 miliónov eur.

Nadácia oslovila aj firmu MSJ group s otázkami, v akom vzťahuje je rodina Jančovcov ku Kičurovi, čo hovoria na voľnejšie podmienky súťaží, ktorých sa u štátnych rezerv zúčastnili ako aj prečo utlmili aktivitu svojej firmy Oravská stavebno-cestnú spoločnosť. Na otázky nereagovali a neodpovedal ani samotný Kičura.