Pandémia ohrozuje aj mimovládky: dve percentá dostanú, ale neskoro

BRATISLAVA. Peniaze z darovaných dvoch percent mimovládnym organizáciám neprepadnú, určite na ne nezabudneme, sľubovalo ministerstvo financií, keď riešilo, ako a dokedy termín na podanie daňových priznaní predĺži.

Hrozilo totiž, že ak sa lehota na podanie priznania oficiálne nepredĺži , ale ostane len v rovine odpustených pokút za neskoré podanie, dve percentá zo zaplatenej dane nebude možné darovať.

Súvisiaci článok Podnikatelia čakajú na preplatky dane márne, štát ich nechtiac posunul Čítajte 

Nakoniec vláda a parlament odhlasovali, že priznania stačí podať a dane zaplatiť nasledujúci mesiac po skončení pandémie. Kedy to bude, nikto nevie.

Posun môže silno ovplyvniť občianske združenia či neziskovky. Práve tieto organizácie žijú z darov, ktoré im zo zaplatených daní občania, podnikatelia či firmy poukazujú.

Neistota a nižšie príjmy

Darovať dve (alebo tri) percentá zo zaplatenej dane môžu zamestnanci aj firmy. Zamestnanci, ktorým dane za minulý rok zúčtuje zamestnávateľ, môžu poukázať dve percentá normálne do konca apríla.

Tento rok sa lehota pre krízu posúva, nový termín je až dva mesiace po skončení pandémie.

Tí, čo podávajú priznanie, poukazujú dve percentá v tomto tlačive. Peniaze je správca dane povinný vyplatiť prijímateľovi do troch mesiacov po lehote na podanie priznania.

Ale lehota na podanie sa v prípade daňových priznaní posunula na neurčito a s ňou aj termín na poukázanie dvoch percent. Mimovládky sa tak k peniazom od darcov dostanú pravdepodobne výrazne neskôr ako za normálnych okolností.

“Počítame s tým, že odklad platenia dane využijú tak fyzické, ako aj právnické osoby,” hovorí výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová. Pontis je podľa rebríčka analytického portálu FinStat.sk najväčším prijímateľom dvoch percent, v roku 2018 z nich organizácia získala 2,5 milióna eur.

Darovať dve percentá chce podľa nej čoraz viac fyzických osôb a pre niektoré organizácie je to hlavný príjem. “Tento posun môže mať pre ne zásadný vplyv, no z hľadiska cashflow je to náročná situácia pre celý sektor,” hovorí Kolesárová.

“Už dnes pociťujeme veľkú neistotu, keďže nevieme, v akom objeme získame zdroje z dvoch percent, predpokladáme že tieto príjmy budú nižšie ako v minulosti,” vysvetľuje.

A nielen tento rok bude pre organizácie náročný: tohtoročný prepad ziskov firiem sa prejaví na výške zaplatených daní a teda aj na takzvanej asignácii (darovaní podielu zaplatenej dane) aj budúci rok. Ako chce ministerstvo financií riešiť situáciu s vyplácaním asignovanej dane tak, aby tretí sektor neskolaboval, nepovedalo.

Problémové až likvidačné

“Značne oneskorený prísun určite mnohým organizáciám spôsobí komplikácie, pre niektoré možno aj likvidačné alebo značne obmedzujúce ich základnú existenciu a aktivity,” hodnotí situáciu splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl.

Súvisiaci článok Vláda definitívne potvrdila, že splátky úverov sa odložia. Pozrite si podrobnosti Čítajte 

Mimoriadna situácia sa týka všetkých a má na mimovládky veľký dosah. Hoci ich hlavným cieľom nie je tvorba zisku alebo pracovných miest, Giertl vysvetľuje, že "mnohé sú nepostrádateľné a výrazným spôsobom často nahrádzajú alebo dopĺňajú služby a činnosti verejného sektora".

"O to viac v tejto situácií - napríklad neštátni poskytovatelia sociálnych služieb, vzdelávacie subjekty, terénni pracovníci, dobrovoľníci či ich servisné organizácie, napríklad v rámci koordinácie krízového riadenia,” vyratúva splnomocnenec.

Navrhuje napríklad, aby sa pre oneskorené príjmy z dvoch percent predĺžil aj termín pre mimovládky na vyúčtovanie príjmov za rok 2018 (ktoré prijímali vlani) a z ďalších zbierok až o jeden celý rok, a to ku koncu roka 2021.

Posunúť bude podľa neho potrebné aj termín na vyúčtovanie tohtoročných príjmov, ktoré má byť k 31. decembru 2021. Mnohé organizácie totiž nemôžu počas pandémie vykonávať svoje aktivity, a tak čerpať prostriedky.

“Spoločne s Komorou mimovládnych neziskových organizácií pri Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, ako aj s ďalšími expertmi budeme navrhovať, aby aj tieto zmeny boli súčasťou opatrení prijímaných vládou,” dodáva Giertl.

Štát v súčasnosti rieši, odkiaľ vezme peniaze na boj s nákazou a prostriedky hľadá všade, kde sa dá.

“Keďže sa očakáva zhoršená ekonomická situácia, pripravujú sa na krízu a bohužiaľ výdavky, ktoré majú alokované na oblasť zodpovedného podnikania a pomoc občianskemu sektoru, sú medzi prvými, ktoré sa škrtajú,” hovorí Kolesárová z Nadácie Pontis.

Splnomocnenec Giertl dodáva, že krízová situácia by mala byť pre všetkých poučením.

“Je nevyhnutné, aby aj do budúcnosti boli zdroje mimovládnych organizácií viac diverzifikované a menej závislé od verejných zdrojov vrátane asignácie a hľadali sa cesty pre väčšiu podporu zo súkromných zdrojov,” uzatvára.