Už na základnej škole sa zaujímal o čínštinu, bojové umenia a históriu. Čiastočne aj pre povolanie jeho otca – známeho historika Pavla Dvořáka.
Od ukončenia štúdia sinológie v roku 2012 žije v Šanghaji a svoju vášeň k Číne premenil na povolanie. Pracuje ako tlmočník a je majiteľom cestovnej kancelárie, ktorá organizuje zájazdy do Číny.
V dôsledku predražených nákupov ochranných pomôcok, ktorý urobila Správa štátnych hmotných rezerv, sa začal intenzívnejšie zaujímať o detaily biznisu s rúškami a respirátormi. Tie celý svet vykupuje z Číny.
Slovák Pavel Dvořák tvrdí, že trh so zdravotníckymi pomôckami je obrovský chaos a ten dáva príležitosť zarobiť tým, ktorí majú peniaze. Bohatí čínski podnikatelia skupujú z fabrík rúška a respirátory, uskladnia ich a vykúpením výrobných kapacít ohýbajú trh a ich cenu.
Ako vyzerá Čína po epidémii?
Život tu viac-menej funguje. Pracujem na home office, ale chodievam sa prejsť po meste, aby som sa trošku vyvetral. Ulice sú opäť plné, všetko je otvorené, ale ľudia sú opatrní. Obávajú sa, že sa epidémia môže kedykoľvek vrátiť.

Socializujú sa teda podstatne menej. Reštaurácie či kaviarne sú stále poloprázdne. Ľudia chodievajú len do práce a naspäť domov. Cesty, na ktorých boli permanentné zápchy, sú prázdne. Otvorili napríklad kiná.
Zaujímavé však je, že všetky v celej Číne mali za prvý týždeň od otvorenia obrat 30-tisíc jüanov (3906 eur). To je pre ne nič, keďže bežné tržby sa pohybujú v miliardách jüanov.