BRATISLAVA. V programovom vyhlásení vlády je veľa balastu, prázdnych fráz a predsavzatí, ktoré sú síce na prvé čítanie pekné, ale zdanie často klame.
Takto hodnotí dokument, ktorým sa bude riadiť kabinet Igora Matoviča nasledujúce štyri roky výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina.
"Zároveň je dôležité, ako konkrétne ich chce vláda presadiť. Napríklad snaha o konkurencieschopnosť a zlepšenie postavenia v rebríčkoch je dobrý cieľ, ale všeobecný a riešiť je ho možné prijatím čiastkových konkrétnych kozmetických úprav, ktoré postavenie vylepšia, ale reálne nezlepšia podnikateľské prostredie," konštatuje.
Pozitívom je odstránenie byrokracie
Serina však zároveň dodáva, že v programovom vyhlásení je aj veľa dobrých cieľov a sú relatívne určité. Napríklad debyrokratizácia podnikateľského prostredia, a to ako analýza stavu, tak aj programový prístup k reguláciám.
Sú však aj veci, ktoré podľa neho možno zaujímavo znejú, ako je napríklad všeobecná voľná živnosť, ale nie je zrejmé, aký problém sa tým rieši.
"Prípadne ustanovovanie nových povinností k jednému termínu v roku, znie možno dobre, ale prinesie viac problémov v praxi než výhod. Problém totiž nie sú termíny zmien, ale to, že zmien je priveľa, sú chaotické a odporujú si," myslí si výkonný riaditeľ.
V dokumente mu vyslovene chýba záväzok vlády navrhnúť zmenu legislatívneho procesu prijímania zákonov vo vzťahu k poslancom, povinnosť, aby aj ich návrhy prešli pripomienkovým konaním a zákaz prílepkov aj pre nich.
"Taktiež mi chýba výslovný záväzok spružniť a zefektívniť zákonník práce ako taký. Vo vyhlásení sa nachádza, ale je relativizovaný dohodou s odbormi," poukazuje Serina.
Chýba mu aj záväzok zlepšiť postavenie zamestnanca voči odborom a zrušiť monopol odborov a ich výsadné a neodôvodnene privilegované postavenie.
Živnostníci chcú zmeny v zákone o dani z príjmu aj v zákonníku práce
Z pohľadu živnostníkov a malých podnikateľov bude podľa Slovenského živnostenského zväzu pri programovom vyhlásení vlády dôležité sledovať, ako sa avizované ambície vlády k priaznivejšej úprave podmienok podnikateľského prostredia a k dôležitému posilneniu vymožiteľnosti práva pretavia do reálneho podnikania.
„Považujeme za nutné zdôrazniť, že zmeny v oblasti daňovo-odvodového zaťaženia a zmeny v kontrolnej činnosti štátnych orgánov má sprevádzať konzultácia so strešnými organizáciami podnikateľov a zamestnávateľov. Uvítali by sme, keby nová vláda prejavila vôľu skutočne odborne diskutovať s reprezentantmi podnikateľských subjektov,“ uviedol prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik.
Podľa zväzu si zákon o dani z príjmu vyžaduje podobne ako zákonník práce zásadnú revíziu a hĺbkové zmeny.
Nepovažuje za správne zaviesť jednotný daňovo-odvodový paušál napríklad len pre mladých začínajúcich podnikateľov, a tým zaviesť do systému daní a odvodov ďalšiu výnimku. Citlivo vníma aj návrh na zavedenie univerzálnej voľnej živnosti.
„Univerzálna voľná živnosť by mohla v sebe skĺbiť rôzne súčasné tzv. voľné živnosti, napr. veľkoobchod, maloobchod, marketingové služby a podobne, no nesmie sa stať nástrojom na obchádzanie odbornej spôsobilosti v remeselných a špecializovaných činnostiach,“ zdôraznil prvý viceprezident zväzu Ján Pálenčár.
Návrh umožniť voľný výber medzi stravnými lístkami a peniazmi bude zase podľa zástupcov živnostníkov jednoznačne viesť k uprednostňovaniu priamej finančnej dotácie, čo bude mať negatívny vplyv na zdravie a výživu zamestnancov.
Vláda schválila svoje programové vyhlásenie na roky 2020 až 2024 v nedeľu, v pondelok o ňom začala rokovať Národná rada Slovenskej republiky.
