BRATISLAVA, Deficit verejných financií eurozóny a Európskej únie v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) vlani medziročne vzrástli. Verejné dlhy v pomere k HDP ale v oboch blokoch klesli. Schodok verejných financií eurozóny sa zvýšil z úrovne 0,5 % HDP v roku 2018 na 0,6 % HDP v roku 2019. Deficit verejných financií celej EÚ vzrástol na 0,6 % z úrovne 0,4 % HDP. Verejný dlh eurozóny sa znižil z 85,8 % HDP v závere roka 2018 na 84,1 % HDP na konci roka 2019. V rámci celej EÚ sa znížil zo 79,6 % na 77,8 % HDP. Informoval o tom v stredu štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Slovenský deficit verejných financií vlani vzrástol na 1,3 % HDP z úrovne 1 % HDP v roku 2018. Verejný dlh sa znížil na 48 % zo 49,4 % HDP.
Rozpočtové prebytky v minulom roku dosiahli Dánsko (3,7 % HDP), Luxembursko (2,2 %), Bulharsko (2,1 %), Cyprus a Holandsko (zhodne 1,7 %), Grécko (1,5 %), Nemecko (1,2 %), Rakúsko (0,7 %), Malta, Slovinsko a Švédsko (zhodne 0,5 %), Írsko a Chorvátsko (po 0,4 %), Česká republika a Litva (zhodne 0,3 %) a Portugalsko (0,2 %).
Dve členské krajiny Európskej únie mali schodok nad hranicou 3 percentá HDP alebo na tejto hranici, a to Francúzsko (- 3 %) a Rumunsko (- 4,3 %).
Najnižší verejný dlh v pomere k HDP v závere roka 2019 evidovali Estónsko (8,4 %), Bulharsko (20,4 %), Luxembursko (22,1 %), Česká republika (30,8 %) a Dánsko (33,2 %). Verejný dlh jedenástich členských krajín EÚ bol nad hranicou 60 % HDP. Na najvyššej úrovni bol v Grécku (176,6 %), Taliansku (134,8 %), Portugalsku (117,7 %), Belgicku (98,6 %), Francúzsku (98,1 %), Španielsku a na Cypre (zhodne 95,5 %).
Vládne výdavky v rámci eurozóny boli v minulom roku na úrovni 47,1 % HDP a vládne príjmy vo výške 46,5 % HDP. V rámci celej Európskej únie boli vládne výdavky vlani na úrovni 46,7 % HDP a vládne príjmy sa rovnali 46,2 % HDP.
V rámci eurozóny aj v celej Európskej únii sa vládne výdavky vlani medziročne zvýšili, kým vládne príjmy stagnovali.
