BRATISLAVA. Národné či európske finančné prostriedky sa často využívajú neefektívne, s majetkom štátu sa nakladá netransparentne. Vyplýva to okrem iného z výročnej správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR za minulý rok, o ktorej informoval hovorca úradu Marek Papajčík.
Správa podľa Papajčíka sumarizuje výsledky práce za rok 2019 a ponúka závery z 39 kontrolných akcií i odborných analytických štúdií.
Netransparentné nakladanie s majetkom štátu
Úrad upozorňuje na často neefektívne využívanie národných či európskych finančných prostriedkov, na netransparentné nakladanie s majetkom štátu, ale aj nedostatočný systém vnútornej kontroly.
Minuloročné kontrolné akcie priniesli okrem príkladov zlej praxe aj pozitívne zistenia, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia či návod pre lepšiu a účinnejšiu správu veci verejných.
Kontrolóri sa podľa hovorcu v ostatných rokoch nezameriavajú len na klasické oblasti, ako je dodržiavanie zákonov a finančných pravidiel.
"Nemôžeme sa uspokojiť s tým, či bol dodržaný zákon o účtovníctve, či boli prostriedky použité v súlade s rozpočtovými pravidlami. Musíme dávať verejnosti odpoveď na otázku, ako konkrétne pomáhajú použité verejné prostriedky a európske zdroje k rozvoju spoločnosti, k jej udržateľnému a ekologickému rozvoju. Zároveň však musí byť najvyššia kontrolná inštitúcia v štáte schopná povedať, ako realizované projekty prispievajú k zvyšovaniu kvality života samotného občana," vysvetlil predseda NKÚ SR Karol Mitrík.
Príkladom môže byť podľa hovorcu kontrolná akcia, ktorá bola zameraná na účinnosť mýtneho systému.
Podľa zistení kontrolórov, peniaze získané z diaľničných poplatkov neprispievajú k rozširovaniu nosnej dopravnej infraštruktúry, pretože až polovica vybraných financií smerovala na účty súkromných spoločností.
Konkrétne z 1,6 miliardy eur vybratého mýta išlo 760 miliónov eur priamo na účet Skytollu, ktorý mýtny systém od roku 2010 prevádzkuje.
NKÚ preveril stovky prípadov
Papajčík priblížil, že zmyslom činnosti NKÚ SR nie je iba na nedostatky poukazovať, dôležité je, aby sa podstatné problémy, na ktoré poukázala kontrola, aj skutočne riešili, aby sa prijímali rozhodnutia, ktoré menia správu vecí verejných k lepšiemu.
Kontrolný úrad podľa Papajčíka ponúka vláde aj parlamentu pohľad na fungovanie štátu v rizikových oblastiach, odkrýva nedostatky v systéme riadenia kľúčových národných projektov a popisuje tiež slabé stránky napĺňania cieľov pre udržateľný a transparentný rozvoj slovenskej spoločnosti.
Papajčík dodal, že národná autorita pre externú kontrolu ukončila v minulom roku 39 kontrolných akcií a jej kontrolóri preverili viac ako 420 subjektov.
Analytici úradu zároveň spracovali štyri tematické štúdie a odbornej verejnosti ponúkli dve analytické správy.
