BRATISLAVA. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií Slovenska sa v tomto roku výrazne zhorší.
Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2019, podľa ktorej sa totiž už vlani bez vplyvu pandémie a ďalších opatrení dlhodobá udržateľnosť verejných financií zhoršila.
Vplyv nárastu platov a 13. dôchodky
V tomto roku ju okrem samotnej koronakrízy zhoršujú napríklad aj 13. dôchodky či nárast miezd vo verejnom sektore.
Vlani ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti podľa rady dosiahol úroveň 4,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čím sa riziká pre dlhodobú udržateľnosť v porovnaní s rokom 2018 zvýšili a dosahujú strednú úroveň.
Znamená to, že ak by sa vzali do úvahy len faktory roka 2019 bez vplyvu pandémie, na udržanie verejného dlhu v najbližších 50 rokoch pod hranicou 50 percent HDP by bolo potrebné v strednodobom horizonte prijať dodatočné konsolidačné opatrenia v hodnote 4,2 percenta HDP.
Najväčší vplyv malo zastropovanie dôchodku
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa pritom vlani zhoršila už tretí rok v rade. V porovnaní s rokom 2018 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil o 2,6 percenta HDP.
Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: Totálny kolaps ekonomiky zatiaľ nehrozí Čítajte Hlavným dôvodom sú podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku.
"Očakávame, že prijatá legislatíva zvyšujúca výdavky na dôchodky a zároveň postupne silnejúci vplyv starnutia populácie budú významne prispievať k zhoršovaniu hospodárenia rozpočtu už v najbližších rokoch," uviedol s tým, že vláda taktiež nepremietla priaznivé ekonomické podmienky do zlepšenia hospodárenia v roku 2019.
Koronavírus a HDP
Tento rok pritom rada predpokladá ďalšie zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti až k úrovni 8 percent HDP.
Tieto predpoklady sú založené na aktuálnych prognózach tohtoročného prepadu ekonomiky až cez 10 percent a zvýšenia deficitu verejných financií na bezmála 8 percent HDP.
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je však podľa rady viac ako výsledok roka 2020 dôležitý vývoj v nasledujúcich rokoch ovplyvnený prijatou legislatívou, súčasnou pandémiou a súvisiacim ekonomickým vývojom.
Faktom však je, že ak by sa nemenili niektoré vlani prijaté opatrenia dlhodobá udržateľnosť verejných financií by sa v tomto roku zrejme zhoršovala aj bez vplyvu pandémie.
Podľa Šramka totiž len zohľadnenie vplyvu prijatia 13. dôchodkov a nárastu miezd vo verejnom sektore by znamenalo v porovnaní s rokom 2019 dodatočné zhoršenie dlhodobej udržateľnosti o 1 percentuálny bod.
Vplyv pandémie koronavírusu na ukazovateľ aktuálne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje v rozpätí od 2,4 až 3 percentá HDP v závislosti od uvažovaného konkrétneho scenára ekonomického vývoja.
