Minulý rok dosiahli banky na Slovensku vrchol v ziskovosti, ale zlaté časy sa skončili. Zisk bánk klesol v prvom štvrťroku tohto roka medziročne o takmer polovicu.
Nielen pre bankový odvod, ktorý bankám schválil parlament na dvojnásobnú úroveň. Bankám totiž rastie aj riziko nesplácaných úverov. Národná banka Slovenska (NBS) už vyzýva vládu, aby bankový odvod zrušila, pretože hlavne menšie banky budú generovať straty.
„Ak by sa bankový odvod zachoval, tak pri negatívnom scenári by prepad zisku tento rok mohol dosiahnuť až 70 percent oproti minulému roku,” varuje v rozhovore pre INDEX člen Bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček.
V rozhovore sa dočítate
- Ako vplyvní bankový odvod zisky bánk?
- Budú zvyšovať banky úrokové sadzby na úveroch?
- Prečo je pre banky také dôležité vytvárať zisk?
- Ako kapitálové vankúše vytvárajú banky, aby uchránili svoju stabilitu?
- Dokážu banky odklady splátok úverov zvládnuť?
Zisky bánk v prvom štvrťroku klesli medziročne takmer na polovicu. Podpísali sa pod prepad najmä nízke úrokové výnosy?
V prvom štvrťroku 2019 dosiahli banky zisk 143 miliónov eur, v tomto roku bol zisk podľa predbežných čísel na úrovni necelých 75 miliónov. Ide o medziročný kvartálny pokles o 48 percent. Ak sa pozrieme na rok 2019, tak aj v čase nízkych úrokových sadzieb banky dokázali dosiahnuť zisk 643 miliónov eur za celý rok.
Vladimír Dvořáček (56)
- Pracuje v Národnej banke Slovenska od roku 2010 vo funkcii výkonného riaditeľa útvaru dohľadu.
- Od roku 2014 je aj členom Bankovej rady NBS. Do jeho pôsobnosti patrí dohľad nad bankovníctvom a trhom cenných papierov, zodpovedá za oblasť finančnej stability.
- V Európskej centrálnej banke pôsobí ako člen Rady pre dohľad ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu.
- Národnú banku Slovenska zastupuje tiež v Riadiacej rade Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) a v Generálnej rade Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB).
Neplatí teda, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nie sú banky schopné dosiahnuť zisk. Dokážu to, ale len za istých podmienok. Pod rast zisku sa vlani podpísal rast nových úverov hlavne na bývanie.
Zároveň mali banky veľmi nízku úroveň kreditného rizika (Pozn. red.: riziko nesplácania úverov), preto banky nemuseli alokovať takmer žiadne rizikové náklady (Pozn. red.: vytváranie opravných položiek).
V tomto roku už nastala zmena. Rast úverov bol miernejší a je dobré poznamenať, že do týchto výsledkov zisku ešte nezasiahol efekt Covidu-19.
Na výsledky mal však vplyv bankový odvod, ktorý sa zdvojnásobil. Navyše bankám rástlo kreditné riziko, preto vytvorili viac opravných položiek. Výsledky ovplyvnil aj predaj pohľadávok v niektorých bankách či jednorazové vplyvy, ktoré súviseli s obchodovaním.

Ak by sa bankový odvod zachoval a naplnili by sa aj predikcie prepadu ekonomiky o približne 9 percent HDP, ako by to zasiahlo zisky bánk za celý tento rok?
Ak by sa bankový odvod zachoval, tak pri negatívnom scenári by prepad zisku mohol dosiahnuť až 70 percent oproti minulému roku.
Čím sa môžu banky chrániť? Čo by ste robili ako manažér na ich mieste?