Koronakríza najviac zasiahne štáty závislé na cestovnom ruchu

Slovenská akadémia vied očakáva ťažké časy Taliansko, Grécko a Španielsko.

Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →

BRATISLAVA. Niektoré európske štáty neboli na príchod pandémie nového koronavírusu pripravené a ich reakcia na šírenie ochorenia COVID-19 bola pomalá.

Prichádzajúca svetová ekonomická recesia môže mať veľmi nepriaznivé dôsledky práve na tie štáty, ktoré sú najviac postihnuté pandémiou, uviedol riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Sipko.

Výpadky príjmov z cestovného ruchu

Podľa prognózy vývoja svetovej ekonomiky, zverejnenej v polovici apríla Medzinárodným menovým fondom, sa očakáva, že najväčší vplyv bude mať pandémia na ekonomiky Talianska, Grécka a Španielska.

Článok pokračuje pod video reklamou

"Príjmy týchto štátov sú závislé na cestovnom ruchu, relatívne silnom postavení malých a stredných podnikov v jednotlivých ekonomikách týchto štátov a na službách," povedal Sipko.

Tieto štáty dosahujú relatívne nízku konkurencieschopnosť svojich výrobkov na zahraničných trhoch v porovnaní s niektorými štátmi eurozóny, napríklad Nemeckom, Holandskom, Írskom či Rakúskom.

"Tento nepriaznivý vývoj môže viesť k prehĺbeniu už začatého procesu reálnej divergencie medzi jednotlivými členskými štátmi eurozóny," upozornil Sipko.

Spoločný problém dlhu a nezamestnanosti

Výrazný pokles hospodárskeho rastu sa podľa ekonóma očakáva za všetky štáty eurozóny na úrovní mínus 7,5 percenta v roku 2020, oproti očakávanému pôvodne očakávanému rastu na úrovni 1,2 percenta v roku 2019.

Tiež je pravdepodobný nárast miery nezamestnanosti zo 7,6 percenta v roku 2019 na 10,4 percenta v tomto roku.

Verejný dlh eurozóny by mohol podľa Sipku narásť z minuloročných 84,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na 97,4 percenta v tomto roku.

"Najvýraznejší nárast verejného dlhu sa odhaduje hlavne v tých štátoch eurozóny, ktoré sú najviac postihnuté súčasnou pandémiou, napríklad sa očakáva, že verejný dlh v Taliansku sa môže zvýšiť na úroveň 155,5 percenta HDP v tomto roku, oproti očakávanej prognóze na 134,8 percenta HDP v minulom roku," povedal ekonóm.

Súčinné otváranie ekonomiky

Základnou úlohou štátov podľa Sipku zostáva zastaviť šírenie pandémie a postupne vytvoriť podmienky pre otváranie ekonomiky.

Podľa predbežných odhadov niektorých inštitúcií mesačné zatvorenie ekonomiky môže viesť až k trojpercentnému poklesu celkového hospodárskeho rastu v rámci eurozóny.

"Preto je potrebné, aby postupné otváranie ekonomiky bolo realizované vo vzájomnej súčinnosti pri očakávanom poklese a kontrole šírenia pandémie," povedal ekonóm.