BRATISLAVA. Napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády obsahuje 73 z 84 bodov, zakotvených v Európskej zelenej dohode, úplne opomína opatrenia v oblasti obalov či rozložiteľných plastov, ktoré sú takisto jej súčasťou.
Počas online webinára Slovenskej klimatickej iniciatívy to uviedla Veronika Oravcová zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Chýbajú konkrétne opatrenia v oblasti obalov
Podľa Oravcovej sa vládny program zameriava rovnako ako Európskej zelenej dohody na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, zvyšovanie energetickej efektívnosti, ochranu biodiverzity, ekologické hospodárstvo, vyradenie získavania energie z uhlia či definovanie energetickej chudoby.
Oproti Európskej zelenej dohode však v programovom vyhlásení vlády chýbajú konkrétne opatrenia v oblasti obalov a rozložiteľných plastov, rozvoja elektromobility či zmeny schémy súčasného modelu obchodovania s emisnými kvótami. Európsku zelenú dohodu predstavila Európska komisia v decembri 2019.
Vynechaná téma o zemnom plyne
Oravcovej v programovom vyhlásení vlády chýbajú aj návrhy na modernizáciu energeticky náročných sektorov priemyslu, akými sú napríklad oceliarsky alebo chemický priemysel, či konkrétne opatrenia na znižovanie uhlíkových emisií v týchto priemyselných sektoroch.
„V programových prioritách vláda celkom opomenula tému zemného plynu. Tá nie je v programovom vyhlásení vlády zahrnutá ani okrajovo,“ povedala.
Ekologické riešenia naprieč rozortmi
Riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš považuje programové vyhlásenie vlády za „extrémne ambiciózne“.
Kľúčovú úlohu podľa neho zohrá najmä úspešnosť zavádzania jednotlivých opatrení do praxe.
„Nemyslím si, že je možné splniť body programového vyhlásenia za štyri roky. To, akým spôsobom nastavíme implementáciu, však môže výrazne ovplyvniť jeho úspech alebo neúspech. Dobrým príkladom nám je implementačná jednotka na Úrade vlády SR, ktorá sa snaží zaviesť do praxe odporúčania revízií výdavkov. Podobne chceme nastaviť implementáciu aj v našom rezorte,“ povedal Haluš.
Liliana Rástocká zo Slovenskej klimatickej iniciatívy uviedla, že dôležité bude venovať pozornosť riešeniu energetickej chudoby.
„Kľúčové bude aj zosúladenie postoja vlády k životnému prostrediu naprieč rezortmi. V tejto otázke môže byť významným nové ministerstvo Veroniky Remišovej (Za ľudí) pre investície a regionálny rozvoj,“ objasnila Rástocká.
Slovensko podľa nej musí dobre nastaviť možnosti čerpania financií z eurofondov, pretože v období rokov 2021 až 2027 bude mať poslednú možnosť čerpať prostriedky z Európskej únie.
Účastníci webinára sa však zhodli na tom, že viaceré body programu vlády bude možné stihnúť počas aktuálneho volebného obdobia.
Medzi ne patrí napríklad oblasť deregulácie cien energií, zvýšenie miery kompostovania biologicky rozložiteľného odpadu či posudzovanie investícií z hľadiska hodnoty za peniaze, v ktorých už štát vykonal konkrétne kroky.
Najkomplikovanejšie podľa diskutujúcich bude zavádzanie zeleného verejného obstarávania, ktoré si vyžiada množstvo legislatívnych zásahov a zmeny v oblasti dopravy, ktoré budú finančne náročné.
