Debata o ekologickej hrozbe trpí jedným nenápadným neduhom: je často abstraktná, takže nevyvoláva asociácie, aké by podľa záverov klimatológov vyvolávať mala. Vedci varujú pred nástrahami budúcnosti, v ktorej nastanú nezvratné klimatické zmeny.
Jej hodnota sa ráta v stovkách miliárd. Štát chce včelu chrániť Čítajte Keďže neprídu okamžite, málokto sa ich desí natoľko, aby výraznejšie menil svoje správanie. Na vine je obyčajná ľudská psychológia. Vízia vzdialených katastrof nestraší natoľko, aby človek sám obmedzoval svoj životný štýl.
Epidémia presunula politickú pozornosť k urgentným témam - ako koronavírus zvládnuť po sociálnej a ekonomickej stránke, ale umožnila nám zároveň prehodnotiť samozrejmosti, ktoré sme si doteraz neuvedomovali.
Covid-19 nám zároveň umožnil predefinovať ekonomiku tak, ako by mohla vyzerať a bola vo väčšom súlade s prírodou. Lenže práve pre zachraňovanie ekonomiky po epidémii sa takzvaná európska zelená dohoda, ktorá bola koncom minulého roka schválená, dostáva pod paľbu stredoeurópskych krajín.
Zelená dohoda je pritom strategickým nástrojom, ktorý nás môže z postpandemickej krízy vyviesť cestou, ktorá by nás vzápätí nedoviedla do krízy klimatickej. Jej cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.
"Bolo by neodpustiteľnou a nezvratnou chybou, ak by sme uzamkli naše ekonomiky v neudržateľnom, od fosílnych palív závislom a environmentálne zaťažujúcom predkrízovom modeli hospodárstva," tvrdí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko).
Martin Hojsík (zdroj: TASR)Vypracoval takzvaný plán zelenej obnovy Slovenska, ktorý by mal pomôcť vytvárať pracovné miesta, no zároveň by umožnil prechod na čistejšiu a udržateľnejšiu ekonomiku.
