Slovensko podľa eurokomisie musí riešiť nedostatok pracovníkov v zdravotníctve

Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →

BRATISLAVA . Pandémia ochorenia Covid-19 poukázala v prípade Slovenska na väčšiu nutnosť pokračovania riešenia štrukturálnych problémov zdravotného systému.

Uviedla to Európska komisia v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v ktorých poskytla usmernenia pre hospodárske politiky v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Investície do zdravotníctva

Na Slovensku sú podľa eurokomisie potrebné dodatočné investície na zvýšenie odolnosti zdravotného systému, na zmiernenie nedostatku pracovníkov v zdravotníctve a na zabezpečenie primeraných dodávok nevyhnutných zdravotníckych tovarov.

Slovensko okrem toho podľa komisie potrebuje efektívnu politiku, ktorá by mohla zredukovať regionálne disparity v dostupnosti lekárov a zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu.

"Modernizácia siete nemocníc a riešenie štrukturálneho podfinancovania štátnych nemocníc je kľúčom k zvýšeniu kvality a nákladovej efektívnosti zdravotných služieb," uviedla eurokomisia v rámci odporúčaní pre Slovensko.

Dodala, že sa musí posilniť aj poskytovanie primárnej starostlivosti, aby sa zmenšil tlak na nemocnice a zlepšil manažment chronických ochorení.

Pandémia môže prehĺbiť regionálne rozdiely

Eurokomisia v prípade Slovenska upozornila, že následky pandémie nového koronavírusu môžu prehĺbiť existujúce regionálne rozdiely.

Komisia umožnila členským štátom mobilizovať nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov na riešenie dôsledkov pandémie.

Slovensku odporúča, aby v plnej miere využilo všetky možnosti tejto pomoci na podporu jednotlivcom a odvetviam, ktorých kríza najviac postihla.

Podľa eurokomisie budú sociálno-ekonomické dôsledky pandémie zrejme nerovnomerne rozložené medzi regióny Slovenska, čo znamená značné riziko prehĺbenia regionálnych rozdielov v rámci krajiny.

Ekonomika sa dostane do hlbokej recesie

Podľa exekutívy EÚ vláda Slovenska ráta s tým, že po deficite 1,3 percenta HDP v roku 2019 sa tohoročný deficit vyšplhá na 8,4 percenta. Deficit by mal klesnúť na 4,9 percenta HDP v roku 2021, na 3,7 percenta HDP v roku 2022 a dosiahnuť 2,9 percenta HDP v roku 2023.

Komisia očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP po minuloročnom poklese na 48 percent sa tento rok zvýši na 61,2 percenta.

Komisia ocenila, že Slovensko po vypuknutí koronakrízy prijalo rýchle a bezprecedentné opatrenia na zabránenie šírenia vírusu zavedením núdzového stavu a prísnych karanténnych a sanitárnych opatrení, ako aj cestovných obmedzení.

Vláda začala uvoľňovať obmedzenia až od konca apríla, v dôsledku čoho eurokomisia očakáva, že slovenská ekonomika sa v roku 2020 dostane do hlbokej recesie, pretože trpí súkromná spotreba, investície aj obchod.

V roku 2020 miera nezamestnanosti dosiahne úroveň 8,8 percenta a v roku 2021 by mala klesnúť na 7,1 percenta.

Mnohí žiaci sa doma nemôžu učiť

Koronakríza poukázala aj na potrebu rozvoja digitálnych zručností obyvateľstva na Slovensku vrátane zručností učiteľov, ako aj na potrebu rozšíriť širokopásmové pripojenie, pretože mnohí žiaci sú bez pripojenia na internet alebo nemajú podmienky na to, aby sa mohli učiť doma.

Týka sa to najmä rómskych komunít. Eurokomisia upozornila, že všeobecná výkonnosť slovenských študentov je výrazne ovplyvnená ich sociálno-ekonomickým zázemím.

Medzi školami a regiónmi sú výrazné rozdiely vo výkonnosti, čo sa odráža aj vo vysokej miere predčasného ukončenia školskej dochádzky, najmä na východnom Slovensku.

Miera zápisu detí do predškolského vzdelávania je najnižšia v EÚ.

Opatrenia na podporu likvidity

Koronakríza núti vládu Slovenska k naliehavým opatreniam na podporu likvidity pre podniky prostredníctvom dobre zameraných pôžičiek a záruk so zameraním najmä na malé a stredné podniky.

V tomto procese je však potrebné zohľadniť odolnosť bankového sektora.

Odklad platby daní a sociálnych príspevkov tiež môže pomôcť zmierniť krátkodobé obmedzenia likvidity predovšetkým pre malé a stredné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby.

Vláda by sa s cieľom hospodárskeho oživenia mala zamerať na verejné investičné projekty a súkromné investície na podporu hospodárskeho oživenia a tiež na investície zamerané na ekologický a digitálny prechod.

V neposlednom rade by mala zabezpečiť účinný dohľad a presadzovanie rámca boja proti praniu špinavých peňazí, zabezpečiť priaznivé podnikateľské prostredie a kvalitné verejné služby prostredníctvom lepšej koordinácie a tvorby politiky.