Bolo krátko po druhej svetovej vojne a bratia František a Mojmír Stránskí mali hlavu v smútku. Po niekoľkých rokoch práce dokončili prototyp vozidla, ktorý mal vyplniť dieru medzi nedostatkovými automobilmi a motocyklami.
Okolnosti im však nepriali. Socialistický štát mal nalinajkované predstavy o tom, kto by mal vyrábať autá, kto motorky. Ich nápad nespadal ani do jednej kategórie. Svojho sna sa len tak ľahko vzdať nechceli. Použili preto malý trik.
A práve ten stál pri zrode československej legendy menom Velorex, ktorá časom získala mnoho viac či menej roztomilých prezývok ako hadraplán, netopier, invalid či trojkolka.
Nezvyčajné vozidlo môžete poznať aj z filmu Vrchní, prchni!, v ktorom na ňom jazdil jeho hlavný hrdina. Hadraplán má mnoho výročí, jedno z najdôležitejších oslavuje tento rok. Ubehlo sedemdesiat rokov od jeho uvedenia do sériovej výroby.
Diera na trhu

Na začiatku príbehu o hadrapláne si bratia František a Mojmír Stránskí založili firmu Moto-Velo-Sport. Klasická dielňa, opravovali v nej bicykle, ale aj všetko ostatné, čo malo kolesá.
Bratia však neboli len opravári. Snívali o vozidle, ktoré by bolo niečím medzi medzi motocyklom a automobilom. Na konštrukciu prototypu použili len to, čo našli v dielni, zväčša dielce z bicyklov.