Človek s tmavou farbou pleti má v USA vyššiu šancu, že zomrie počas policajnej akcie. Je to v priemere 2,5-násobne pravdepodobnejšie než v prípade belošského obyvateľstva.
V štáte Minnesota, kde došlo k incidentu, pri ktorom prišiel o život George Floyd, tvoria Afroameričania pätinu obetí policajnej brutality, hoci na jeho celkovej populácii sa podieľajú len piatimi percentami.

No rasový podtón nie je jediným spúšťačom masívnych protestov, ktoré prerastajú do rabovačiek obchodov a zapaľovania automobilov, a ktoré by prezident Donald Trump najradšej potlačil pomocou armády. V ich pozadí sú tiež silné ekonomické motívy.
V prípade Minneapolisu, hlavného mesta Minnesoty, ktoré patrí k najvyspelejším metropolitným oblastiam v Spojených štátoch amerických, to platí dvojnásobne. Vysoká príjmová nerovnosť a segregácia obyvateľstva bielej a čiernej pleti fascinuje ekonómov a sociológov natoľko, že hovoria o takzvanom minnesotskom paradoxe.