Nízke úspory a koronakríza ohrozujú stále viac domácností

Značná časť domácností vstupovala do krízy nedostatočne pripravená, tvrdí NBS.

Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →

BRATISLAVA. Ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 môžu výrazne zasiahnuť sektor domácností.

Ako ďalej konštatuje Národná banka Slovenska (NBS) v rámci svojho testovania, dôležitým rizikom, ktoré negatívne dôsledky tohto vývoja môže prehĺbiť, je pomerne nízka miera úspor odložených vo významnej časti sektora domácností, najmä v najviac ohrozených domácnostiach.

Do rizikovej skupiny pribudne 13-tisíc domácností

Okrem nízkych finančných rezerv na nepriaznivé časy navyše vstupovala do krízy pomerne veľká časť domácností s vysokým podielom splátok k príjmom.

Značná časť domácností vstupovala do krízy podľa centrálnej banky nedostatočne pripravená.

Národná banka odhaduje, že napriek zmierňujúcim opatreniam zo strany štátu sa v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 počet domácností v riziku zvýši o 35 tisíc až 48 tisíc domácností, teda o 1,9 percenta až 2,6 percenta domácností.

Tieto vplyvy sa odhadujú za predpokladu, že pre pandémiu stratí prácu, resp. hlavný príjem 10 percent zamestnaných a SZČO. Centrálna banka tiež predpokladá, že príjem ostatných klesne o 5 až 10 percent.

K tomuto nárastu možno pripočítať približne 110-tisíc domácností, ktoré boli aj pri možnosti odkladu splátok vo výraznom riziku už pred vypuknutím pandémie. Ide najmä o nízkopríjmové domácnosti.

Ďalších približne 11-tisíc až 22-tisíc domácností sa dostane do situácie, v ktorej budú schopné pokryť svoje životné náklady len s veľmi nízkou rezervou.

Opatrenia zmiernia riziko

Analýza zároveň ukazuje, že opatrenia prijaté zo strany štátu majú výrazný vplyv na zmiernenie dôsledkov pandémie.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Životné minimum má od júla stúpnuť Čítajte

Pri absencii týchto opatrení by bol podiel domácností v riziku vyšší až o 115-tisíc domácností, pri zadlžených domácnostiach ešte viac.

Časť tohto vplyvu predstavuje nárast podielu domácností, ktoré boli v riziku už pred vypuknutím pandémie.

Najvýraznejší vplyv má možnosť odkladu splátok. Znamená to, že ak sa finančná situácia domácností do obnovenia povinnosti pokračovať v splácaní opätovne nezlepší, môže nastať výrazné zhoršenie kreditnej kvality portfólií.

"Naše odhady poukazujú najmä na možnosť zvýšenia zlyhaných úverov pri spotrebiteľských úveroch, ktoré domácnosti vo finančných problémoch pravdepodobne prestanú splácať ako prvé," konštatuje NBS.

Najväčšiemu riziku v zmysle nárastu výrazných finančných problémov je podľa Národnej banky Slovenska vystavená stredná príjmová trieda.

V skupine s nižšími príjmami čelila finančným problémom takmer pätina domácností už pred vypuknutím koronakrízy, ale v dôsledku pandémie tento podiel vzrastie menej ako v strednej príjmovej skupine.

Vyššiemu riziku sú vystavení aj živnostníci a podnikatelia. Táto skupina tvorí pomerne významný podiel aj na celkovom retailovom portfóliu úverov v bankách, a to najmä pri úveroch na bývanie.