BRATISLAVA. Fenomén umelej inteligencie je blízko masívnemu bežnému používaniu, je preto nutné zamerať sa na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné.
Na problematiku upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Tá k tejto téme otvára spoločenskú diskusiu a organizuje medzinárodnú konferenciu za účasti domácej a zahraničnej profesijnej a vedeckej špičky, ale i širokej verejnosti. Podujatie sa uskutoční na jar budúceho roka.
Autonómne autá aj chladničky
V budúcnosti sa vďaka pokroku môžu stať bežnými bezpilotné lietadlo, autonómne vozidlo, dron, ktorý doručí životne dôležitú krv pre pacienta, ale aj roboty, ktoré sa starajú o seniorov alebo pacientov, či chladnička, ktorá "sama" objedná týždenný nákup.
Popri efektívnosti či rýchlosti je však podľa europoslankyne nutné, pozrieť sa aj na kľúčovú otázku, či v digitálnej dobe dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka, ktorý stojí v centre technologického rozvoja.
"Je našou spoločnou úlohou pýtať sa a hľadať odpovede na množstvo rôznych aspektov umelej inteligencie, dát, robotizácie, ktoré sú výzvou pre našu ľudskosť," apeluje.
Dôležité je správne nastavenie regulácie
Technologická revolúcia a nástup sociálno-digitálnej ekonomiky nás podľa Lexmann nemôže zastihnúť nepripravených.
"Vývojári systémov umelej inteligencie musia mať na pamäti v prvom rade ľudské dobro a humánny pokrok, užívatelia zas uvážlivé a zodpovedné používanie moderných výdobytkov. Úlohou nás - zákonodarcov - je správne nastavenie regulačného rámca," myslí si.
Významné zmeny súvisiace s digitalizáciou, automatizáciou a ich mnohými sociálnymi dôsledkami sa očakávajú predovšetkým na trhu práce. "Nové technológie sa tu nesmú stať nástrojom dehumanizácie," upozorňuje europoslankyňa.
Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Okrem Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, pôsobí vo výboroch pre zahraničné veci a bezpečnosť a obranu.
