Topiaci sa snaží dostať späť do člna. Čaká aspoň na povestnú slamku, namiesto toho mu vylejete na hlavu vedro vody. Je to postavené na hlavu? Je.
Otvárať na prahu (áno, to, čo sme zažili doteraz, bola zrejme len predzvesť) najväčšej krízy, na akú si nespomenú ani najstarší matuzalemovia, otázku zákazu nedeľného predaja je ľahkomyseľnosť hraničiaca s nepochopením toho, aké časy momentálne prežívame a aké nás ešte čakajú. Platí to aj v prípade, že ho zákonodarcovia opäť raz odsunú na „potom“.
Potravinové reťazce nepatria a ani nebudú patriť k najväčším mučeníkom krízy. A diskusia o tom, či by konzumenti a predavačky nemali mať jeden deň v týždni zo zákona oddych od obchodov, je relevantná. Napriek tomu je namieste otázka, či by sa teraz celá pozornosť ľudí, ktorí sa čo i len trochu obtrú o ekonomiku a podnikateľské prostredie, nemala sústrediť na vymýšľanie a realizovanie nápadov, ktoré jednému aj druhému pomôžu.
