Nadácia Zastavme korupciu vlani upozornila na neštandardný utajený projekt na ministerstve hospodárstva za milióny eur. Po zmene vlády veci okolo neho nabrali nečakaný smer.
Nový minister Richard Sulík (SaS) dokumenty k projektu nedávno odtajnil a študuje ich v súčasnosti už viacero kontrolných orgánov.
Na projekte pre prenos a uchovanie utajovaných dát je zaujímavé nielen jeho možné predraženie v miliónoch eur, ale aj zoznam dodávateľov.
Nitriansky Bonul, ktorý podľa dokumentov disponoval vtedy ako jediný najvyššou priemyselnou previerkou, sa medzi troch dodávateľov nedostal.
Ale mohol sa uchádzať o čiastkové dodávky. Medzi hlavných dodávateľov sa na druhej strane dostala firma, pri ktorej malo ministerstvo spočiatku pochybnosti o dostatočnosti previerky.
Podozrenia ohlásili ešte vlani
Na podozrenia z predraženého obstarania zabezpečeného komunikačného systému, ktorý bol nakoniec de facto nepoužiteľný, upozornili nadáciu oznamovatelia. Namiesto preverenia ich podnetu sa však veci uberali tak, že oznamovatelia sa báli šikanovania nadriadenými.
Práve fakt, že zákazky pôvodne prebiehali v utajenom režime, umožnil, že pri obstaraní projektu s názvom Iskra mohli úradníci použiť voľnejšie pravidlá, ako býva bežné v súťaži. Nadácia si cez infožiadosť čerstvo odtajnené podklady vypýtala.
Cez čiaru: Dary či úplatky? Odpoveď dá exstarostovi Marianky súd Čítajte Podmienky obstarania projektu už podľa našich informácií preveruje Najvyšší kontrolný úrad aj krajská polícia, na ktorú prípad odstúpili okresní policajti, keďže odhadovaná škoda môže byť až sedemmiestna.
V podnete sa spomína napríklad nákup nepotrebnej bezpečnostnej analýzy za 70-tisíc eur, šifrovaných prostriedkov a USB za vyše 40-tisíc eur, ktoré neboli nikdy ministerstvom použité.
Spochybňujú sa aj fázy bezpečnostného systému Iskra, obe zakaždým za takmer dva milióny eur, ktoré síce boli dodané, ale nikdy neboli použité a následne boli nahradené novým systémom.
Projekt Iskra spustili na ministerstve hospodárstva ešte v roku 2013. Podľa informácií nadácie sa však reálne prvé komponenty začali nakupovať až o dva roky neskôr.
A koncom roku 2017 ministerstvo uzatvorilo v utajenom režime ďalšiu zmluvu, kde rátalo s celkovými výdavkami až do 18 miliónov eur. Táto rámcová zmluva nadväzuje na prvú fázu Iskry.
Šéf NBÚ známy kauzou heslo
Tak ako predošlú fázu Iskry, aj túto zastrešoval odbor bezpečnosti a krízového riadenia, ktorý donedávna viedol Aurel Ugor.
Ten v minulosti riadil napríklad Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Počas jeho šéfovania v rokoch 2004 až 2006 médiá riešili v súvislosti s týmto úradom napríklad kauzu obchodovania s bezpečnostnými previerkami.
Ugor nakoniec z NBÚ odišiel po prevalení hackerského útoku a informácie, že citlivé údaje mal úrad zašifrované bežným heslom nbusr123.
Keď koncom roka 2017 pod jeho taktovkou ministerstvo hospodárstva uzatváralo rámcovú zmluvu za 18 miliónov eur (bez DPH) na Iskru II, jej predmetom bolo zabezpečiť komplexné informačné riešenia pre prácu s citlivými informáciami vrátane ich uloženia na pevných diskoch a USB kľúčoch, analýzy a všetky potrebné dokumenty.
Dodávateľov vybrali cez takzvaný prieskum trhu. Ide o model, kde si zadávateľ, v tomto prípade ministerstvo, vyberie samo, ktoré firmy osloví, aby súťažili o jeho objednávku a z nimi ponúknutých cien sa vyberie víťaz.
Podľa materiálu si ministerstvo urobilo prieskum „na základe splnenia odborných a ďalších špecifických požiadaviek“. Kritériami boli príslušný stupeň priemyselnej bezpečnostnej previerky, zdatnosť v IT, ale aj „určitá miera dôvery a skúseností“.
Neštandardný výber favoritov
Na základe takto definovaných nárokov ministerstvo vylúčilo viac ako polovicu zo zoznamu 17 potenciálnych možných firiem.
Pri dvoch ďalších osobitne konštatovalo, že „mali problém s požadovaným stupňom bezpečnostnej previerky“, napriek tomu jednu z nich nakoniec posunulo „na ďalšie posúdenie“ do užšieho výberu šiestich firiem. A dokonca nakoniec aj vybralo ako jedného z troch dodávateľov, z ktorých si bude pri jednotlivých zákazkách vyberať.
Išlo o bratislavskú firmu Lomtec. Na otázku, čomu pripisuje fakt, že napriek pochybnostiam okolo jej bezpečnostnej previerky s ňou nakoniec ministerstvo zmluvu podpísalo, firma reagovala slovami, že potrebnou previerkou utajenia stupňa T – Tajné disponujú od roku 2014, čo sa dá overiť aj na stránke NBÚ.
„Informačný systém Iskra spracováva informácie nižších stupňov klasifikácie – Dôverné, Vyhradené, Citlivé a Neklasifikované. Aj preto bol stupeň našej previerky pre plnenie zákazky dostatočný,“ dodal Miroslav Ličko, solutions director firmy Lomtec, s tým, že podklady k rámcovej dohode nevideli a nevedia sa k nim preto vyjadriť.
Okrem troch dodávateľov si ministerstvo prieskumom trhu vytipovalo aj tri ďalšie firmy, ktoré buď z dôvodu odbornej špecializácie, alebo nedostatočného stupňa previerky nedopadli najlepšie. Ministerstvo ich však nevylúčilo z riešenia čiastkových oblastí.
Jednou z nich bola nitrianska firma Bonul. Ktorá mimochodom podľa príloh v tom čase ako jediná disponovala najvyšším stupňom priemyselnej previerky.
Lomtecu sme sa preto spýtali, či s Bonulom na doterajších zákazkách nejako kooperatoval.
„S firmou Bonul, ktorá je mediálne známa, nemáme historicky žiadnu spoločnú skúsenosť a ani projekt,“ zareagoval Ličko a dodal, že s danou firmou počas svojej 20-ročnej histórie nikdy nespolupracovali a je z jej profilu zrejmé, že obe firmy pôsobia v úplne iných oblastiach.
Prečo výber ministerstva dopadol práve takto, nám dnes už Ugor nezodpovie. Na ministerstve tesne po príchode Richarda Sulíka skončil.
„Aurel Ugor, ktorý pôsobil na ministerstve hospodárstva ako riaditeľ odboru bezpečnosti a krízového riadenia, odišiel z rezortu na základe dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,“ spresnila Katarína Svrčeková, hovorkyňa ministerstva.
Naďalej však na ňom pôsobia ďalší ľudia, ktorí stáli pri projekte Iskra.
Káble medzi kanceláriami za 10 miliónov
Svrčeková dodala, že nové vedenie rezortu „sa oboznamuje s projektom Iskra, preto akékoľvek ďalšie otázky sú v tejto chvíli predčasné“. Jasné však je, že doteraz na projekt odišlo niečo vyše 10 miliónov eur.
Za to mal projekt vlani ponúknuť bezpečnú komunikáciu medzi niekoľkými kanceláriami ministerstva. Teda jeho cieľ – zabezpečiť presun informácií rezortu s vonkajšími organizáciami – sa reálne nenaplnil.
Peter Žiga. (zdroj: SITA)Keď sa na to nadácia vlani pýtala ešte predošlého vedenia ministerstva, ktorému šéfoval Peter Žiga (Smer), na otázku priamo neodpovedalo.
Uviedlo len, že systém sa budoval v rámci platnej legislatívy. No iniciovalo vlastnú internú kontrolu, ako aj kontrolu zo strany Národného bezpečnostného úradu.
Kontrola pokračuje aj v súčasnosti a v tejto súvislosti sa objavili vážne pochybnosti, že donedávna boli kontrolórom zatajené niektoré kľúčové zmluvy.
Kontroly
- Národný bezpečnostný úrad začal kontrolu utajovaných skutočností okolo projektu ešte vlani v polovici septembra. Kontroloval súlad reálneho stavu zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností s právnymi požiadavkami. Z kontroly vyplynuli „určité nedostatky“, kde úrad navrhol prijať opatrenia na ich odstránenie.
- Nadácia vlani v tejto súvislosti sama podala podnet na preverenie Najvyšším kontrolný úradom.
