BRATISLAVA. Slovenská ekonomika sa v dôsledku pandémie nového koronavírusu prepadne v tomto roku o 9,8 %.
Predpokladá to Ministerstvo financií (MF) SR v novej prognóze, ktorú oproti aprílu zhoršilo o 2,6 percentuálneho bodu.
Druhá vlna COVID-19 by recesiu zhoršila
Štátna pomoc podnikateľom nestačí. Takto si môžete pomôcť sami Čítajte Zároveň očakáva, že hospodárstvo sa začne zotavovať v druhej polovici roka a v budúcom roku by malo vzrásť o 7,6 %. Predkrízovú úroveň dosiahne až koncom roka 2022.
Rezort financií avizuje, že nižší bude domáci aj zahraničný dopyt a firmy odložia investície. Trh práce výrazne oslabí, nezamestnanosť vzrastie a mzdové tlaky ustúpia. Podporou ekonomike bude vládna spotreba. Hlavným negatívnym rizikom je opätovné rozšírenie nákazy, ktoré by recesiu prehĺbilo. Naopak, nové zdroje z EÚ by mali ekonomike pomôcť.
Pokles zahraničného dopytu
Podľa ministra financií SR Eduarda Hegera (OĽaNO) je Slovensko otvorená ekonomika závislá na zahraničných trhoch a na priemysle.
"Pokles zahraničného dopytu sa výrazne podpísal pod pokles ekonomiky. Túto ekonomickú aktivitu sme pozorovali už koncom prvého štvrťroka," priblížil Heger.
Ďalšia dôležitá časť poklesu aj na domácej pôde, je podľa Hegera vplyv pandémie nového koronavírusu, ktorou boli zasiahnuté hlavne sektory ubytovania a stravovania.
"Výpadok spotreby čiastočne tlmili vyššie tržby supermarketov, drogérií a lekární, ktoré boli počas pandémie otvorené. Tu sme videli, že Slovensko, napriek prepadu z hľadiska nákupov v maloobchode, patrilo do prvej tretiny krajín, u ktorých bol pokles nižší ako inde," spresnil minister financií.
"Očakávame, že v druhom štvrťroku dosiahne výkon ekonomiky dno, keď sa k poklesu priemyselnej a stavebnej aktivity pridá aj spotreba domácností. Najviac budú výpadkom spotreby zasiahnuté sektory ubytovania a stravovania, čo už naznačili aprílové údaje z eKasy a maloobchodných tržieb. Počas trvania obmedzení klesli výrazne aj predaje automobilov, či oblečenia," priblížil v komentári k prognóze Inštitút finančnej politiky (IFP).
Výpadok spotreby naopak čiastočne tlmia vyššie tržby supermarketov, drogérií a lekární.
Vyššia nezamestnanosť
Zamestnanosť v roku 2020 má výrazne klesnúť, keď z trhu práce ubudne 76-tisíc pracovných miest. Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb ako turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve.
Vládne opatrenia podporujúce skrátenú prácu majú nárast nezamestnanosti tlmiť, bez nich by podľa MF došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu o takmer 35.000 osôb. Miera nezamestnanosti v roku 2020 stúpne na 8,2 %, v ďalších rokoch má postupne klesať k úrovni 7 %.
Priemerná nominálna mzda v tomto roku sa podľa prognózy zvýši len o 2 %. "Rast priemernej mzdy bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov," priblížil IFP.
V ďalších rokoch sa dynamika rastu miezd obnoví, potreba fiškálnej konsolidácie však bude pôsobiť negatívne na mzdový vývoj najmä vo verejnom sektore.
Pomalší rast cien
Inflácia má tento rok spomaliť na 1,8 %, a to najmä vplyvom výrazného poklesu cien ropy pre výpadok globálneho dopytu po mobilite.
V druhej polovici roka stlmí aj rast cien potravín, ktoré počas trvania karanténnych opatrení zdraželi pod vplyvom neúrody aj rastu dopytu. V budúcom roku sa rast cien spomalí na 0,3 %, v strednodobom horizonte sa bude pohybovať okolo 1 %.
V roku 2021 očakáva nová prognóza oživenie ekonomiky a hrubý domáci produkt (HDP) má stúpnuť o 7,8 %. "Zotavovať sa bude spotreba domácností aj zahraničný dopyt. Investície sa budú tvoriť pomaly, keďže ekonomika bude stále výrazne podchladená s množstvom nevyužitých kapacít," vysvetlil IFP. Verejné financie však budú musieť prejsť konsolidáciou, ktorá stlmí ekonomický rast v roku 2022 na úroveň 1,8 %. Na konci horizontu prognózy má ekonomiku podporiť dočerpávanie eurofondov, predkrízovú úroveň dosiahne v roku 2022.
