BRATISLAVA. Predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by mala po novom menovať hlava štátu na základe odporúčania nadpolovičnej väčšiny poslancov Národnej rady.
V súčasnosti menuje šéfa úradu predseda parlamentu po voľbe v pléne na návrh vlády.
Ide o jedno z viacerých opatrení na posilnenie nezávislosti ÚVO, ktoré úrad pripravil v spolupráci s inštitútom INEKO.
Ako v stredu informoval predseda ÚVO Miroslav Hlivák na stretnutí s médiami, pri výbere kandidátov na čelo úradu by malo byť zvýraznené ich verejné vypočutie.
Šéf úradu by podľa navrhovanej novely zákona o verejnom obstarávaní mal mať zároveň právo priamo menovať svojich dvoch podpredsedov, teraz ich menuje vláda na jeho návrh.
Menia koncept
Po zmene legislatívy sa verejné nákupy realizujú rýchlejšie Čítajte "Pokiaľ ide o samotný výber a voľbu predsedu úradu, meníme doterajší koncept tým, že na čele úradu je predseda, ktorého na návrh Národnej rady menuje prezident. Z hľadiska systému bŕzd a protiváh zapájame vo výraznej miere prezidenta, ktorý bude mať konečné slovo pri výbere predsedu," povedal predseda ÚVO Miroslav Hlivák.
Verejné vypočutie kandidátov by mal zabezpečovať príslušný parlamentný výbor.
"Dávame zákonnú možnosť, aby prezident zo závažných dôvodov a skutočností odmietol vymenovať príslušného kandidáta, ak navrhnutý kandidát svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote nedáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne," uviedol Hlivák. Voľba predsedu by v prípade nezvolenia bola opakovaná.
Pre odvolanie predsedu by mali platiť nové dôvody, napríklad, v súvislosti s etickým správaním sa, keď pri podnikateľskej činnosti, ktorá predchádzala výkonu funkcie, závažným spôsobom porušil svoje zákonné povinnosti. Predseda úradu by sa mal o jeho činnosti raz ročne zodpovedať parlamentu.
Navrhované zmeny sa týkajú aj rady ako odvolacieho orgánu úradu. Šesť z jej deviatich členov, v súčasnosti menovaných vládou, by mali po novom menovať rovnomerne po dvoch vláda, parlament a prezident.
Zvyšní traja členovia rady (predseda a dvaja podpredsedovia úradu) sú jej členmi automaticky zo zákona.
Zmeny zamerané na posilnenie nezávislosti ÚVO by po schválení vo vláde a v parlamente mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2021.
To však vzhľadom na úpravu kompetenčného zákona bude závisieť od postoja podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefana Holého, ktorý od júla môže novelu zákona o verejnom obstarávaní predložiť na pripomienkové konanie.
Verejné vypočúvanie kandidátov
ÚVO chce úradom pomôcť, aby neboli pri informatizácii zavislé na jednom dodávateľovi Čítajte Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš informoval, že na verejnom vypočutí kandidátov by mohol byť prítomný ktokoľvek z odbornej verejnosti a tiež položiť otázku, ak s tým bude súhlasiť tretina členov výboru.
"Chceme umožniť, aby na verejnom vypočutí trvala hlboká diskusia a bol maximálny priestor na kladenie otázok aj zástupcov tretieho sektora, zamestnávateľov, prípadne samospráv," povedal Goliaš.
Zároveň upozornil, že nielen ÚVO, ale aj ostatné ústredné orgány štátnej správy strácajú kompetencie pri legislatívnej iniciatíve.
"Novela kompetenčného zákona bude účinná od 1. júla. To znamená veľkú zmenu v procesnom postupe, čo vlastne s týmto návrhom môžeme robiť. V súčasnosti má úrad právomoc legislatívnej iniciatívy, čiže mohol by dať tento materiál na medzirezortné pripomienkové konanie a mohol by pokračovať na jeho dolaďovanie," podotkol Goliaš. To, že od 1. júla to už nebude možné, podľa neho INEKO vníma veľmi negatívne.
"Je to presne v rozpore s cieľom posilňovať nezávislosť inštitúcií. Nemáme teraz inú možnosť, len tento návrh predložiť podpredsedovi vlády pánovi Holému a rokovať s ním o tom, či sa s ním stotožní a či môže návrh predložiť do medzirezortného pripomienkového konania," dodal riaditeľ INEKO.
