BRATISLAVA. Firmy či živnostníci, ktorí zamestnávajú čo i len jedného človeka, nemajú v krízových situáciách, akou je aj pandémia, veľa možností, ako ušetriť na mzdových nákladoch.
Mzdy patria spolu s nájomným či energiami k najväčším nákladovým položkám podnikov. Ak musí firma obmedziť výrobu, prípadne úplne zatvoriť závod, mzdovým výdavkov sa úplne nevyhne. Nie vždy môže zamestnancov poslať pracovať z domu alebo ich prepustiť.
Opatrenia stoja Slovensko stámilióny, účty za pandémiu rastú Čítajte Jednou z možností podľa slovenského Zákonníka práce je, že zamestnávateľ nariadi zamestnancom čerpanie dovolenky. Musí im to však oznámiť dostatočne včas a dovolenku im preplatiť. Každý zamestnanec, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, má štandardne nárok na štyri týždne voľna ročne.
Ďalšou možnosťou je, aby zamestnanci ostali doma pre takzvanú prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Jej podmienky stanovuje Zákonník práce. Využiť ju možno napríklad vtedy, ak firma pre zamestnancov nemá prácu.
Zamestnanci majú v takomto prípade nárok na náhradu svojej mzdy v plnej výške, najmenej však vo výške 60 percent (ak si to dohodli v kolektívnej zmluve).
Aby štát zamedzil veľkému prepúšťaniu a zmiernil náklady firiem na výplaty, začal poskytovať príspevky na udržanie pracovných miest.
Schéma pomoci pripomína nemecký model nazývaný kurzarbeit (nespĺňa však jeho presnú definíciu). O čo ide? Pozrite si odpovede na najčastejšie otázky.
