Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Kde zlyháva štát, ak sa rodičia sporia o deti

Nadácia odhalila vážne medzery v práci súdov, úradov práce, ale aj komisárky.

Komisárka pre deti Viera Tomanová.Komisárka pre deti Viera Tomanová. (Zdroj: SITA)

Autorka pracuje v Nadácii Zastavme korupciu

Spravodlivosť na Slovensku aktuálne čelí veľkej výzve. Kauzy okolo Mariána Kočnera odhalili obrovské prepojenie a manipulovanie činnosti vyšetrovacích orgánov skupinkou vyvolených ľudí. V rovnakom čase vyplávali na povrch viaceré prípady sporov rodičov o deti, ktoré súdy, úrady práce, polícia, ale aj ďalšie verejné úrady zjavne riešili neštandardne. Pochybenia sa opakujú a je ich toľko, až to vyzerá na systémové diery.

Nadácia Zastavme korupciu (kliknite pre viac textov)

Doplácajú na ne rodičia, ale najmä maloletí, pretože štát nedokáže v niektorých prípadoch zabezpečiť, aby sa rešpektoval ich najlepší záujem.

Skryť Vypnúť reklamu

,,Zdá sa mi, že teraz sa vyplavujú veci, ktoré sa predtým dlhodobo prehliadali. Nie je to len o prebudení, že 13 sudcov tu aktívne komunikovalo s človekom ako je Marián Kočner,“ konštatuje sudkyňa Okresného súdu Prešov a zároveň podpredsedníčka Asociácie rodinných sudcov Eva Farkašová.

Pozreli sme sa preto na celý systém a identifikovali niekoľko kľúčových problémov. Ide hlavne o pridlhé konanie súdov a netrestanie faktu, že jeden z rodičov dlhodobo nerešpektuje súdne rozhodnutia. Ale tiež opakované profesionálne zlyhanie kľúčových zástupcov štátu v poručenskej agende. Takto sa odborne nazýva oblasť, kam spadá úprava rodičovských práv voči maloletým aj napríklad výživné.

Pri identifikovaní medzier systému, ale aj hľadaní možných riešení sa vychádzalo z analýzy desiatok problémových prípadov a stretnutí so zástupcami všetkých zúčastnených strán a profesií. Nie všetci sú v texte spomínaní.

Skryť Vypnúť reklamu

1. Vlečúce sa súdy

Štatistiky ministerstva spravodlivosti odhaľujú rozdiely v trvaní poručenských sporov medzi jednotlivými okresnými súdmi a to viditeľne v neprospech okresných súdov v najväčších mestách. Konania tam v priemere trvajú niekoľkonásobne dlhšie oproti menším okresom.

Na okresných súdoch v Bratislave, Žiline ale aj v Pezinku či Piešťanoch trvajú konania v priemere 12 až 15 mesiacov. Oproti tomu v Považskej Bystrici či Ružomberku sú to 4 mesiace.

Zo štatistík ministerstva tiež vyplýva, že trvanie poručenských prípadov sa posledné roky neustále predlžuje. Celosvetový trend je pritom vyriešiť spory súvisiace s maloletými čím skôr. Hrá sa totiž o čas. Ako z pohľadu miesta, kde sa dieťa obvykle zdržiava, tak aj z pohľadu jeho kontaktu s druhým rodičom a spomienok na neho. Obe kritériá hrajú veľkú úlohu pri rozhodovaní súdov.

Skryť Vypnúť reklamu

,,Sporných prípadov, kde sa vzťahy medzi rodičmi o dieťa vyhrotia, je menej ako 20 percent.

Martina Matúšová, koordinátorka OS Prešov

Problémom pritom nie je len samotná dĺžka trvania konania, ale aj fakt, kedy sa rodičia pred súdom prvýkrát stretnú. Ak prvý kontakt prebehne až po mesiacoch, konflikt medzi nimi môže ešte eskalovať. Nie zriedka sa ,,zbraňou“ vtedy stávajú ich spoločné deti.

Prečo sú lehoty na najvyťaženejších súdoch také dlhé? Vysvetlenie je jednoduché - pre nedostatok sudcov. Zatiaľ čo v menšom okresnom meste rieši sudca v priemere 60 prípadov poručenskej agendy ročne, jeho kolega v krajskom meste ich má aj 300.

Priemerné trvanie konania na okresných súdoch v r. 2017 (v mesiacoch)
Bratislava I 11,4
Malacky 12,5
Pezinok 14,2
Dunajská Streda 5
Považská Bystrica 4,1
Trenčín 12,2
Ružomberok 3,4
Žilina 12,5
Banská Bystrica 7,6
Ružomberok 3,6
Prešov 10,1
Svidník 5,2

Zdroj: MS SR
https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika-rocne-udaje-o-dlzke-konania.aspx

Navyše, neexistencia dohody medzi rodičmi môže hrotiť nespokojnosť medzi nimi a viesť k ďalšiemu predlžovaniu konania.Medzitým sa kontakt a ďalšie úkony súvisiace s dieťaťom upravujú predbežným opatrením súdu, pričom maloletí bývajú pri nich zriedka vypočutí, pretože súd je povinný pri návrhoch na predbežné opatrenia rozhodnúť rýchlo, do niekoľkých dní.V hlavnom meste sa napríklad v ideálnom prípade spor o dieťa uzavrie podľa skúseností advokátov do dvoch rokov. Pri komplikovanejších prípadoch je ale lehota aj dvojnásobná.

Skryť Vypnúť reklamu

2. Vykonať čo je na papieri

Ďalším veľkým problémom je nerešpektovanie rozhodnutia súdu rodičom, ktorému je dieťa dočasne alebo definitívne zverené.

Ak takýto rodič blokuje dieťa od druhého rodiča, ten sa často nedočká súdom určeného kontaktu. Ani keď opakovane klope na všetky zainteresované úrady.

Krajným riešením, ktorý má zabezpečiť nariadený kontakt druhého rodiča s maloletým, je výkon súdneho rozhodnutia.

Súvisiaci článok Tie isté osoby, hanba v zahraničí. Okolo sporov o deti sa dejú čudné náhody Čítajte 

Vtedy sudca príslušného okresného súdu alebo vyšší súdny úradník ide na návrh rodiča do terénu a odovzdá ho druhému rodičovi v čase, v ktorom mu to určil súd.

Martina Matúšová, ktorá pôsobí na prešovskom okresnom súde ako koordinátorka v poručenských sporoch konštatuje, že za necelé dva roky mali zopár návrhov na výkon rozhodnutia. ,, Väčšina skončila zastavením alebo späť vzatím rodičom. Často sme zistili, že problém s plnením styku bol v tom, že rozsudok bol stanovený dávnejšie a ten model už nefungoval. Skúsili sme preto nastaviť iný model stretávania. Ak dieťa dlhšie nevidelo druhého rodiča, tak sme zvolili spočiatku aj prítomnosť prvého rodiča, nejakú adaptačnú fázu... Potom tí rodičia začali fungovať nejako inak.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pohľad na štatistiky za posledné roky ukazuje, že takýchto návrhov mali súdy každoročne okolo 600. Vlani počet poskočil na 750 návrhov. Z celkového počtu prípadov vo veciach starostlivosti o maloletých však nejde o významné číslo.

Pre porovnanie, vlani súdy v tejto súvislosti riešili takmer 21-tisíc vecí, z čoho návrhy na výkon rozhodnutia predstavovali necelé 4 percentá. Problémom sa však stal reálny výkon.

Zlom po Marcovi

Viditeľný pokles odoberania maloletých súdmi nastal po roku 2016. Vtedy bol medializovaný prípad maloletého Marca, kde vyšší súdny úradník nezvládol odobratie maloletého zo školy a celý priebeh sprevádzali veľké emócie.

Následne ministerstvo spravodlivosti výkon rozhodnutia upravilo vyhláškou. Tá však zároveň zaviedla takzvané ospravedlniteľné dôvody, ktoré v podstate hovoria, že ak dieťa druhého rodiča odmieta, nemôže byť k nemu nasilu presunuté a to aj napriek rozhodnutiu súdu.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvý rodič, ktorý sa o dieťa stará, vtedy nie je ani sankcionovaný za marenie rozhodnutia.

Podľa našich skúseností sa inštitút ospravedlniteľných dôvodov odvtedy často zneužíva, pričom miera kontroly je zo strany kolíznych opatrovníkov ako aj zo strany súdu veľmi nízka. Často sa nedostatočne (ak vôbec) preveruje, či dieťa naozaj nemohlo ísť k druhému rodičovi alebo išlo len o manipuláciu prvým rodičom.

Zároveň je z nášho zisťovania zrejmé, že súdy takmer nevyužívajú aktuálne možnosti pokút.

Len 41 zo 750 návrhov

Aktuálne štatistiky odhaľujú, že zatiaľ čo donedávna súdy zrealizovali každoročne 100 až 200 výkonov, vlani to bolo len 41. Súd teda reálne vykonal svoj rozsudok v piatich zo 100 prípadov nespokojných rodičov.

Dobrou správou je, že ministerstvo spravodlivosti sa aj na podnet Nadácie rozhodlo analyzovať celú agendu výkonov, prečo sa ich deje tak málo a čo napríklad motivuje rodičov, aby súdne rozhodnutie rešpektovali.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa týka nerešpektovania súdnych rozhodnutí, opakovanie sme sa stretli aj so situáciou, kde prebratie dieťaťa druhým rodičom v čase nariadenom súdom nerešpektovali ani riaditelia škôlok a škôl.

V hlavnom meste bola dokonca v jednom prípade takáto situácia predmetom rodičovského združenia, počas ktorého sa zbierali podpisy rodičov ostatných detí, aby sa kontakt nerealizovala na pôde škôlky.

Vedenie škôlky to odôvodňovalo zlým psychickým vplyvom na ostatných spolužiakov. Sťažnosti druhého rodiča na zriaďovateľa škôlky, políciu, úrad práce aj súd boli buď odmietnuté, alebo ostali bez povšimnutia a reakcie.

3. Medzinárodné prípady

Osobitnou kapitolou sú spory o deti medzi rodičmi, kde jeden je cudzinec, alebo deti spolu so slovenskými rodičmi žili dlhodobo mimo Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu

Evidujeme viacero prípadov, kedy boli tieto deti po konflikte rodičov premiestnené jedným z nich na Slovensko.

Následne sa aj roky nerešpektujú medzinárodné dohovory, podľa ktorých sa maloletí majú vrátiť do krajiny svojho obvyklého pobytu. Tam majú tamojšie súdy rozhodovať o rodičovských právach.

Upravuje to takzvaný Haagsky dohovor, medzinárodný dokument, podľa ktorého sa majú maloletí pri medzinárodných únosoch čo najrýchlejšie cez spoluprácu štátnych orgánov vrátiť do krajiny obvyklého pobytu. K dohovoru sa hlási aj Slovensko.

Návratové konania riešia na Slovensku v zásade traja okresní sudcovia – po jednom v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Hra o čas je v týchto prípadoch skutočne kľúčová. Ak sa totiž do roka neudeje návrat, po roku už objektívne dochádza najmä u najmenších detí k vytvoreniu nových väzieb, čo ovplyvní prirodzene ich najlepší záujem aj potrebu presunúť ich do predošlej krajiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Pripravené v advokátskej kancelárii

V tejto oblasti došlo nedávno ešte k ďalšej nečakanej zmene. Napriek existencii Haagskeho dohovoru prijal slovenský parlament legislatívu, ktorá ho de facto popiera. Zaviedol totiž možnosť obnovy konania. Ide o inštitút, kde napriek právoplatnému rozhodnutiu slovenského súdu o návrate maloletého do pôvodnej krajiny pobytu môže rodič tento návrat opäť napadnúť na súde, čím sa celé rozhodovanie začína odznova a návrat sa tak predlžuje donekonečna.

Novelu Civilného mimosporového poriadku, ktorá zmenu zaviedla, predložili do parlamentu koncom roka 2018 nezaradení poslanci Martina Šimkovičová a Peter Marček, pôvodne zvolení za stranu Sme rodina. Aj keď ju vtedajší prezident Andrej Kiska po kritike viacerých zahraničných veľvyslancov (medzi nimi aj amerického) vetoval, parlamentom úprava opäť prešla.

Skryť Vypnúť reklamu

Na celej veci je zaujímavý ešte jeden fakt. Zmenu legislatívy podľa zistení Nadácie nepripravili jej predkladatelia, ale jeden z pracovníkov známej bratislavskej advokátskej kancelárie, ktorá sa špecializuje práve na poručenskú agendu.

Pár mesiacov predtým jej advokát za použitie tohto, vtedy ešte neplatného inštitútu u v bežiacom prípade dostal od okresného súdu pokutu, za to, že ako odborník na problematiku mal vedieť, že tento model použiť nemal.

Čo chystá ministerstvo spravodlivosti

  • Nové opatrenia, ktoré súvisia s rozhodnutiami o nepeňažnom plnení a budú upravovať aj výkon rozhodnutí pri maloletých. Zámerom je odradiť každého, kto sa pohráva s myšlienkou, že bude bezdôvodne nerešpektovať súdne rozhodnutie.
  • Špecializáciu sudcov – vzniknúť majú rodinné súdy orientované len na poručenskú agendu.
  • Zaviesť od budúceho roka na všetky okresné súdy projekt interdisciplinárneho modelu, zároveň sa majú súdy spájať, aby na bol dostatok špecializovaných súdcov a platilo náhodné prideľovanie prípadov.

4. Právnik dieťaťa

Dôležitú úlohu pred súdom predstavujú kolízni opatrovníci, teda pracovníci úradov práce, ktoré spadajú pod ministerstvo práce. V podstate by mali plniť funkciu právnika maloletých a hájiť ich najlepší záujem pred súdom. V niektorých prípadoch sme ten pocit však nemali.

Skryť Vypnúť reklamu

Objektívne treba uviesť, že často je to kvôli zahlteniu prácou. V porovnaní s väčšinou európskych štátov slovenskí sociálni pracovníci riešia ročne niekoľkonásobne viac prípadov. Vo väčších mestách stabilite týchto profesií určite nepomáha slabšie platové ohodnotenie.

Kolízni opatrovníci sa navyše často menia. Niekedy tak počas jedného prípadu dieťa zastupuje pred súdom postupne viacero opatrovníkov. Nadáciu upozornili rodičia aj na prípady, kedy si kolízny opatrovník pred pojednávacou miestnosťou listoval prvýkrát v spise.

V niektorých prípadoch sme sa však nevedeli vyhnúť pocitu profesionálneho zlyhania. Napríklad, keď samotný kolízny opatrovník odporučil súdu, aby malo dieťa kontakt s oboma rodičmi, no potom nič neurobil, dokonca ani písomne nereagoval na podnety od druhého rodiča, že mu je dlhodobo bránené v kontakte s maloletým.

Skryť Vypnúť reklamu

Zaznamenali sme aj prípad, keď sa kolízna pracovníčka zamestnala hneď po odchode z úradu práce v advokátskej kancelárii, ktorá predtým figurovala minimálne v dvoch sporoch danej kolíznej.

Keďže sa na Ústredie práce obrátil so sťažnosťou aj jeden z rodičov, požiadali sme ich o stanovisko, či nevideli v tomto prípade nejaký konflikt záujmov. A aká bola reakcia ústredia, ktoré zastrešuje všetky úrady práce?

,,V tejto súvislosti treba uviesť, že po skončení štátnozamestnaneckého pomeru si môže každý občan slobodne vybrať zamestnanie.“

5. Čo (ne)môže robiť polícia

Pri marení súdneho rozhodnutia je často privolaná polícia. Tá síce poučí oboch rodičov o fakte, že kto marí alebo sťažuje výkon rozhodnutia súdu, môže byť potrestaný až dvojročným väzením.

Skryť Vypnúť reklamu

No zároveň má privolaný policajt konať s ohľadom na najlepší záujem maloletého. Podľa stanoviska Prezídia policajného zboru nemá polícia kompetencie zasahovať do práv rodičov a detí. Teda ak narazia na tvrdenie, že dieťa nechce ísť k druhému rodičovi, nemôže ho nasilu nútiť ísť.

Na druhej strane, pri sporoch kde je jeden rodič z cudziny, sa Nadácia v súvislosti s políciou opakovane stretla až s neštandardne aktívnym prístupom.

V jednom prípade napríklad policajt kontaktoval rodiča cez bezpečnostnú aplikáciu, nie oficiálnym telefonátom alebo emailom. V druhom prípade na rodiča v čase kontaktu s maloletým čakali policajti oblečení v civile a vyzvali ho na bežnú kontrolu dokladov.

6. Komisárka pre deti

Osobitné postavenie v sporoch o maloletých má Úrad komisára pre deti. Je zriadený osobitným zákonom a má relatívne široké kompetencie. Môže požiadať o vstup do konania, vypočúvať maloletých a vyjadriť svoj názor, čo je v ich najlepšom záujme. No chýbajú jednoznačné pravidlá, podľa ktorých si úrad vyberá, do ktorých sporov vstúpi a do ktorých nie. Úrad sa rozhoduje podľa vlastného uváženia.

Skryť Vypnúť reklamu

Post komisára pre deti zastáva od konca roka 2015 na 6 rokov bývalá ministerka práce (Smer-SD) Viera Tomanová. K jej činnosti práve v oblasti poručenskej agendy má Nadácia už dlhodobo vážne výhrady.

Medializovali sme viacero podozrení, že úrad nekonal v najlepšom záujme maloletých, respektíve nepostupoval profesionálne. Napríklad, keď samotná komisárka odporúčala matke konkrétneho bratislavského advokáta so slovami: ,,Ja viem, že XY je aj drahý, aj všetko, ale v tomto prípade ona sa už nepohne bez dobrého advokáta a bez človeka, ktorý je skúsený.”

Na rovnakej nahrávke tiež radila Tomanová matke, aby nerešpektovala rozhodnutie súdu. Maloletá mala byť v tom čase už totiž dávno u otca.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  2. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  3. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  4. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  8. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  9. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  10. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 028
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 110
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 569
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 022
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 511
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 504
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 639
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 628
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 521
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 255
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Nadácia Zastavme korupciu

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Mária Kolíková
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Vláda vymenila väčšinu šéfov štátnych podnikov. Transparentnosť išla bokom

Programové vyhlásenie vlády sa zatiaľ veľmi nedodržiava.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Kováčika už pre kauzu Bašternák neriešia. Dokonca chýba výpoveď

Vyšetrovateľ bol nadštandarne ústretový.

špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého zadržala Národná kriminálna agentúra (NAKA) v Bratislave vo štvrtok 22. októbra 2020.
Viliam Turan na archívnej fotografii.
Ilustračné foto.