Autorka pracuje v Nadácii Zastavme korupciu
Spravodlivosť na Slovensku aktuálne čelí veľkej výzve. Kauzy okolo Mariána Kočnera odhalili obrovské prepojenie a manipulovanie činnosti vyšetrovacích orgánov skupinkou vyvolených ľudí. V rovnakom čase vyplávali na povrch viaceré prípady sporov rodičov o deti, ktoré súdy, úrady práce, polícia, ale aj ďalšie verejné úrady zjavne riešili neštandardne. Pochybenia sa opakujú a je ich toľko, až to vyzerá na systémové diery.
Doplácajú na ne rodičia, ale najmä maloletí, pretože štát nedokáže v niektorých prípadoch zabezpečiť, aby sa rešpektoval ich najlepší záujem.
,,Zdá sa mi, že teraz sa vyplavujú veci, ktoré sa predtým dlhodobo prehliadali. Nie je to len o prebudení, že 13 sudcov tu aktívne komunikovalo s človekom ako je Marián Kočner,“ konštatuje sudkyňa Okresného súdu Prešov a zároveň podpredsedníčka Asociácie rodinných sudcov Eva Farkašová.
Pozreli sme sa preto na celý systém a identifikovali niekoľko kľúčových problémov. Ide hlavne o pridlhé konanie súdov a netrestanie faktu, že jeden z rodičov dlhodobo nerešpektuje súdne rozhodnutia. Ale tiež opakované profesionálne zlyhanie kľúčových zástupcov štátu v poručenskej agende. Takto sa odborne nazýva oblasť, kam spadá úprava rodičovských práv voči maloletým aj napríklad výživné.
Pri identifikovaní medzier systému, ale aj hľadaní možných riešení sa vychádzalo z analýzy desiatok problémových prípadov a stretnutí so zástupcami všetkých zúčastnených strán a profesií. Nie všetci sú v texte spomínaní.
3 príklady za všetky
- Od matky z východného Slovenska odišiel manžel aj s ich spoločným dieťaťom, ktoré vtedy ešte kojila. Napriek faktu, že dieťa mala rozhodnutím súdu vídavať pravidelne niekoľko hodín cez víkendy, za posledné dva roky ho videla dokopy 17 hodín, pričom posledný rok ho nevidela vôbec. Jej opakované výzvy okresný aj krajský súd vážnejšie neriešili, pričom v jej prospech sa vyjadril úrad práce aj krajský prokurátor, ktorý odopieranie kontaktu s maloletou zo strany otca označil za ,,neodôvodnené a subjektívne“.
- Otec – cudzinec svoje maloleté dieťa z východnej časti Slovenska nevidel už niekoľko rokov napriek faktu, že za ním opakovane a v čase stanovenom súdom cestoval cez niekoľko štátov. Medzičasom súdy dovolili zmenu priezviska dieťaťa na nového partnera matky, bez súhlasu biologického otca. Orgány nekonajú napriek tomu, že už pred rokom krajský súd poukázal, že ,,snaha matky vylúčiť otca zo života XY rezonuje z celého spisu“ a neuveril tvrdeniam matky, že má záujem na rozvíjaní vzťahu dieťaťa s otcom ,,v budúcnosti“. Nariadené poradenstvo v oblasti rodičovstva odignorovala bez sankcie, okresný súd ani úrad práce nekonajú. Naopak, otca údajne kvôli videám na internete, v ktorých sa prihovára potomkovi cez bezpečnostnú aplikáciu neštandardne kontaktoval okresný policajt. V zbore už nepracuje, no polícia v preverovaní pokračuje, aj keď ani Nadácia ani otec nevedia v akej veci.
- Od polovice roka 2017 odopiera otec maloletému kontakt s jeho matkou, ktorá ho má vídavať počas víkendov. Napriek vizuálnym dôkazom aj potvrdeniam od polície otca za toto konanie nikto nepokutoval a matke ďalej v kontakte bráni. Prvé pojednávanie na súde bolo pritom až po dvoch rokoch od odobratia, dovtedy súd starostlivosť o dieťa vytyčoval len cez predbežné opatrenia. Dieťa v čase určenom súdom odmietla vydať matke opakovane aj riaditeľka škôlky, ktorá ostala bez postihu napriek omylom poslanej sms matke: „Ha, ha, dobre som sa jej zbavila“. (opravené 4.8. po upozornení vedením MŠ).
1. Vlečúce sa súdy
Štatistiky ministerstva spravodlivosti odhaľujú rozdiely v trvaní poručenských sporov medzi jednotlivými okresnými súdmi a to viditeľne v neprospech okresných súdov v najväčších mestách. Konania tam v priemere trvajú niekoľkonásobne dlhšie oproti menším okresom.
Na okresných súdoch v Bratislave, Žiline ale aj v Pezinku či Piešťanoch trvajú konania v priemere 12 až 15 mesiacov. Oproti tomu v Považskej Bystrici či Ružomberku sú to 4 mesiace.
Zo štatistík ministerstva tiež vyplýva, že trvanie poručenských prípadov sa posledné roky neustále predlžuje. Celosvetový trend je pritom vyriešiť spory súvisiace s maloletými čím skôr. Hrá sa totiž o čas. Ako z pohľadu miesta, kde sa dieťa obvykle zdržiava, tak aj z pohľadu jeho kontaktu s druhým rodičom a spomienok na neho. Obe kritériá hrajú veľkú úlohu pri rozhodovaní súdov.
“,,Sporných prípadov, kde sa vzťahy medzi rodičmi o dieťa vyhrotia, je menej ako 20 percent.
„
Problémom pritom nie je len samotná dĺžka trvania konania, ale aj fakt, kedy sa rodičia pred súdom prvýkrát stretnú. Ak prvý kontakt prebehne až po mesiacoch, konflikt medzi nimi môže ešte eskalovať. Nie zriedka sa ,,zbraňou“ vtedy stávajú ich spoločné deti.
Prečo sú lehoty na najvyťaženejších súdoch také dlhé? Vysvetlenie je jednoduché - pre nedostatok sudcov. Zatiaľ čo v menšom okresnom meste rieši sudca v priemere 60 prípadov poručenskej agendy ročne, jeho kolega v krajskom meste ich má aj 300.
| Priemerné trvanie konania na okresných súdoch v r. 2017 (v mesiacoch) | |
| Bratislava I | 11,4 |
| Malacky | 12,5 |
| Pezinok | 14,2 |
| Dunajská Streda | 5 |
| Považská Bystrica | 4,1 |
| Trenčín | 12,2 |
| Ružomberok | 3,4 |
| Žilina | 12,5 |
| Banská Bystrica | 7,6 |
| Ružomberok | 3,6 |
| Prešov | 10,1 |
| Svidník | 5,2 |
Zdroj: MS SR
https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika-rocne-udaje-o-dlzke-konania.aspx
Navyše, neexistencia dohody medzi rodičmi môže hrotiť nespokojnosť medzi nimi a viesť k ďalšiemu predlžovaniu konania.Medzitým sa kontakt a ďalšie úkony súvisiace s dieťaťom upravujú predbežným opatrením súdu, pričom maloletí bývajú pri nich zriedka vypočutí, pretože súd je povinný pri návrhoch na predbežné opatrenia rozhodnúť rýchlo, do niekoľkých dní.V hlavnom meste sa napríklad v ideálnom prípade spor o dieťa uzavrie podľa skúseností advokátov do dvoch rokov. Pri komplikovanejších prípadoch je ale lehota aj dvojnásobná.
Zlyháva kontrola
Ani po nasadení kontrolných mechanizmov v podobe oslovenia predsedu súdu či oddelenia kontroly na ministerstve spravodlivosti nedochádza často k riešeniu či odstráneniu prieťahov a prípad sa ďalej naťahuje. V tejto súvislosti by mohlo pomôcť, ak by ministerstvo každoročne najvypuklejšie (najdlhšie sa ťahajúce) prípady v tejto oblasti podrobilo ešte osobitnej vlastnej kontrole a analýze, prečo tento stav pretrváva, a vyvodilo z toho závery.
2. Vykonať čo je na papieri
Ďalším veľkým problémom je nerešpektovanie rozhodnutia súdu rodičom, ktorému je dieťa dočasne alebo definitívne zverené.
Ak takýto rodič blokuje dieťa od druhého rodiča, ten sa často nedočká súdom určeného kontaktu. Ani keď opakovane klope na všetky zainteresované úrady.
Krajným riešením, ktorý má zabezpečiť nariadený kontakt druhého rodiča s maloletým, je výkon súdneho rozhodnutia.
Tie isté osoby, hanba v zahraničí. Okolo sporov o deti sa dejú čudné náhody Čítajte Vtedy sudca príslušného okresného súdu alebo vyšší súdny úradník ide na návrh rodiča do terénu a odovzdá ho druhému rodičovi v čase, v ktorom mu to určil súd.
Martina Matúšová, ktorá pôsobí na prešovskom okresnom súde ako koordinátorka v poručenských sporoch konštatuje, že za necelé dva roky mali zopár návrhov na výkon rozhodnutia. ,, Väčšina skončila zastavením alebo späť vzatím rodičom. Často sme zistili, že problém s plnením styku bol v tom, že rozsudok bol stanovený dávnejšie a ten model už nefungoval. Skúsili sme preto nastaviť iný model stretávania. Ak dieťa dlhšie nevidelo druhého rodiča, tak sme zvolili spočiatku aj prítomnosť prvého rodiča, nejakú adaptačnú fázu... Potom tí rodičia začali fungovať nejako inak.“
Pohľad na štatistiky za posledné roky ukazuje, že takýchto návrhov mali súdy každoročne okolo 600. Vlani počet poskočil na 750 návrhov. Z celkového počtu prípadov vo veciach starostlivosti o maloletých však nejde o významné číslo.
Pre porovnanie, vlani súdy v tejto súvislosti riešili takmer 21-tisíc vecí, z čoho návrhy na výkon rozhodnutia predstavovali necelé 4 percentá. Problémom sa však stal reálny výkon.
Zlom po Marcovi
Viditeľný pokles odoberania maloletých súdmi nastal po roku 2016. Vtedy bol medializovaný prípad maloletého Marca, kde vyšší súdny úradník nezvládol odobratie maloletého zo školy a celý priebeh sprevádzali veľké emócie.
Následne ministerstvo spravodlivosti výkon rozhodnutia upravilo vyhláškou. Tá však zároveň zaviedla takzvané ospravedlniteľné dôvody, ktoré v podstate hovoria, že ak dieťa druhého rodiča odmieta, nemôže byť k nemu nasilu presunuté a to aj napriek rozhodnutiu súdu.
Prvý rodič, ktorý sa o dieťa stará, vtedy nie je ani sankcionovaný za marenie rozhodnutia.
Podľa našich skúseností sa inštitút ospravedlniteľných dôvodov odvtedy často zneužíva, pričom miera kontroly je zo strany kolíznych opatrovníkov ako aj zo strany súdu veľmi nízka. Často sa nedostatočne (ak vôbec) preveruje, či dieťa naozaj nemohlo ísť k druhému rodičovi alebo išlo len o manipuláciu prvým rodičom.
Zároveň je z nášho zisťovania zrejmé, že súdy takmer nevyužívajú aktuálne možnosti pokút.
Len 41 zo 750 návrhov
Možnosti pokút
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.
- Môže sa tak stať aj opakovane za každé nerešpektovanie.
- Súd môže rozhodnúť aj o odňatí rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa.
Zdroj: Civilný mimosporový poriadok
Aktuálne štatistiky odhaľujú, že zatiaľ čo donedávna súdy zrealizovali každoročne 100 až 200 výkonov, vlani to bolo len 41. Súd teda reálne vykonal svoj rozsudok v piatich zo 100 prípadov nespokojných rodičov.
Dobrou správou je, že ministerstvo spravodlivosti sa aj na podnet Nadácie rozhodlo analyzovať celú agendu výkonov, prečo sa ich deje tak málo a čo napríklad motivuje rodičov, aby súdne rozhodnutie rešpektovali.
Čo sa týka nerešpektovania súdnych rozhodnutí, opakovanie sme sa stretli aj so situáciou, kde prebratie dieťaťa druhým rodičom v čase nariadenom súdom nerešpektovali ani riaditelia škôlok a škôl.
V hlavnom meste bola dokonca v jednom prípade takáto situácia predmetom rodičovského združenia, počas ktorého sa zbierali podpisy rodičov ostatných detí, aby sa kontakt nerealizovala na pôde škôlky.
Vedenie škôlky to odôvodňovalo zlým psychickým vplyvom na ostatných spolužiakov. Sťažnosti druhého rodiča na zriaďovateľa škôlky, políciu, úrad práce aj súd boli buď odmietnuté, alebo ostali bez povšimnutia a reakcie.
3. Medzinárodné prípady
Osobitnou kapitolou sú spory o deti medzi rodičmi, kde jeden je cudzinec, alebo deti spolu so slovenskými rodičmi žili dlhodobo mimo Slovenska.
Evidujeme viacero prípadov, kedy boli tieto deti po konflikte rodičov premiestnené jedným z nich na Slovensko.
Následne sa aj roky nerešpektujú medzinárodné dohovory, podľa ktorých sa maloletí majú vrátiť do krajiny svojho obvyklého pobytu. Tam majú tamojšie súdy rozhodovať o rodičovských právach.
Upravuje to takzvaný Haagsky dohovor, medzinárodný dokument, podľa ktorého sa majú maloletí pri medzinárodných únosoch čo najrýchlejšie cez spoluprácu štátnych orgánov vrátiť do krajiny obvyklého pobytu. K dohovoru sa hlási aj Slovensko.
Návratové konania riešia na Slovensku v zásade traja okresní sudcovia – po jednom v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Hra o čas je v týchto prípadoch skutočne kľúčová. Ak sa totiž do roka neudeje návrat, po roku už objektívne dochádza najmä u najmenších detí k vytvoreniu nových väzieb, čo ovplyvní prirodzene ich najlepší záujem aj potrebu presunúť ich do predošlej krajiny.
Pripravené v advokátskej kancelárii
V tejto oblasti došlo nedávno ešte k ďalšej nečakanej zmene. Napriek existencii Haagskeho dohovoru prijal slovenský parlament legislatívu, ktorá ho de facto popiera. Zaviedol totiž možnosť obnovy konania. Ide o inštitút, kde napriek právoplatnému rozhodnutiu slovenského súdu o návrate maloletého do pôvodnej krajiny pobytu môže rodič tento návrat opäť napadnúť na súde, čím sa celé rozhodovanie začína odznova a návrat sa tak predlžuje donekonečna.
Novelu Civilného mimosporového poriadku, ktorá zmenu zaviedla, predložili do parlamentu koncom roka 2018 nezaradení poslanci Martina Šimkovičová a Peter Marček, pôvodne zvolení za stranu Sme rodina. Aj keď ju vtedajší prezident Andrej Kiska po kritike viacerých zahraničných veľvyslancov (medzi nimi aj amerického) vetoval, parlamentom úprava opäť prešla.
Na celej veci je zaujímavý ešte jeden fakt. Zmenu legislatívy podľa zistení Nadácie nepripravili jej predkladatelia, ale jeden z pracovníkov známej bratislavskej advokátskej kancelárie, ktorá sa špecializuje práve na poručenskú agendu.
Pár mesiacov predtým jej advokát za použitie tohto, vtedy ešte neplatného inštitútu u v bežiacom prípade dostal od okresného súdu pokutu, za to, že ako odborník na problematiku mal vedieť, že tento model použiť nemal.
Riešenie: Cochemský model
Nový model a špecializované rodinné súdy sa začali rysovať ešte za ministrovania Lucie Žitňanskej. Pokračovať v ňom chce aj súčasná ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Podstata takzvaného Cochemského modelu, ktorý vznikol pred zhruba 30 rokmi, spočíva v zapojení ďalších profesií do sporov o deti, napríklad psychológov a mediátorov. Cieľom je zároveň komunikovať s rodičmi čím skôr, aby sa spor medzi nimi nehrotil. Namiesto toho sa ich súd spolu s profesionálnymi poradcami snaží motivovať k dohode, ako sa budú ďalej o svoje deti starať.
Zároveň je vďaka prítomnosti psychológov možné lepšie a skôr vypočuť aj maloletých a zistiť, čo skutočne chcú.
Pilotný projekt financovaný z eurofondov sa spustil na viacerých okresných súdoch. Medzi prvými boli aj okresný a krajský súd v Prešove, ktoré interdisciplinárny model riešenia poručenskej agendy využívajú už takmer dva roky.
“Nám to v Prešove veľmi pomohlo, tak do mesiaca máme vytýčené prvé stretnutie s rodičmi,“ hodnotí Farkašová. Predtým uplynulo aj 9 mesiacov do prvého kontaktu.
Na súde tiež pribudla funkcia koordinátora, ktorý vedie prvé stretnutia s rodičmi. Ide teda o veľmi kľúčovú úlohu. Matúšová, ktorá zastáva túto úlohu na prešovskom okresnom súde, odhaduje, že sporných prípadov, kde sa vzťahy medzi rodičmi o dieťa vyhrotia, je menej ako 20 percent.
Rokuje sa za okrúhlym stolom, čo symbolizuje rovnosť a možnosť diskusie pre zúčastnených a prítomný je aj psychológ, ktorým chce ministerstvo od budúceho roka vybaviť každý krajský súd. Psychológ by mal s poručenskou agendou pomáhať aj okresným súdom.
,,Keď sa rozchádzate s partnerom, ste pohltení emóciami a je to normálne, ale deti to tiež prežívajú”, upozorňuje Farkašová. Práve preto je veľmi vhodné dať rodičom priestor na skutočnú diskusiu mimo súdnej sály.
Aj keď ide o neformálne stretnutie, rodičia by mali odchádzať s nejakým výsledkom, riešením. Napríklad s dohodou, že si v nejakej podobe vyskúšajú striedavú starostlivosť o deti, napríklad na 3 mesiace. Dohoda sa formálne spíše aj do zápisnice zo stretnutia. Alebo naopak, pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť odchádzajú zo stretnutia s už dohodnutým termínom u mediátora.
,,Keď sa vec dostane pred súd, sudkyňa prihliada následne na to, kto z rodičov bol ochotný sa dohodnúť,“ upozorňuje Matúšová.
Okrem rýchlejšieho kontaktu s rodičmi by sa malo využitie Cochem časom vrátiť aj samotným súdom, ktoré tak budú menej zaťažené. Dohoda medzi rodičmi ich totiž skôr motivuje k rešpektovaniu súdneho verdiktu a menej sa potom ,,doťahujú“ cez ďalšie súdne inštrumenty.
Odbremenenie sudcov zas ponúkne viac času na riešenie najkritickejších prípadov, napríklad keď je pravidelne marený kontakt jedného z rodičov s maloletým. Koordinátor alebo sudca tak budú mať viac priestoru častejšie sa s rodičmi stretnúť a upravovať podmienky kontaktu dovtedy, kým to obom stranám nebude vyhovovať.
Čo chystá ministerstvo spravodlivosti
- Nové opatrenia, ktoré súvisia s rozhodnutiami o nepeňažnom plnení a budú upravovať aj výkon rozhodnutí pri maloletých. Zámerom je odradiť každého, kto sa pohráva s myšlienkou, že bude bezdôvodne nerešpektovať súdne rozhodnutie.
- Špecializáciu sudcov – vzniknúť majú rodinné súdy orientované len na poručenskú agendu.
- Zaviesť od budúceho roka na všetky okresné súdy projekt interdisciplinárneho modelu, zároveň sa majú súdy spájať, aby na bol dostatok špecializovaných súdcov a platilo náhodné prideľovanie prípadov.
V Nadácii ďalej navrhujeme
- Cochem v Nemecku má ešte jedno špecifikum. Platí pri ňom limit pre finančnú odmenu právnych zástupcov rodičov. Tí za jeden prípad nesmú dostať viac ako 3 000 eur bez ohľadu na dobu trvania konania. Výrazne to tlmí umelé predlžovanie sporov. Medializovaná bola tiež nahrávka, kde si advokát od klientky pýta 50 až 60-tisíc eur s cieľom “lobovať“ cez sprostredkovateľa na súde, aby do roka a pol rozhodol podľa jej predstáv.
- Navrhujeme ministerstvu spravodlivosti zvážiť, či pre poručenské spory neskráti lehotu pre advokátov, do ktorej si môžu otvoriť elektronickú poštu. Štandardne má na to právny zástupca 18 dní. Niekedy je však jasné, že sa tieto lehoty zneužívajú a pri úkonoch, ktoré by boli vybavené do 2 týždňov, sa celkový čas natiahne aj na mesiac.
Spoločná tlačová konferencia ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a Nadácie Zastavme korupciu (zdroj: TASR)4. Právnik dieťaťa
Dôležitú úlohu pred súdom predstavujú kolízni opatrovníci, teda pracovníci úradov práce, ktoré spadajú pod ministerstvo práce. V podstate by mali plniť funkciu právnika maloletých a hájiť ich najlepší záujem pred súdom. V niektorých prípadoch sme ten pocit však nemali.
Objektívne treba uviesť, že často je to kvôli zahlteniu prácou. V porovnaní s väčšinou európskych štátov slovenskí sociálni pracovníci riešia ročne niekoľkonásobne viac prípadov. Vo väčších mestách stabilite týchto profesií určite nepomáha slabšie platové ohodnotenie.
Kolízni opatrovníci sa navyše často menia. Niekedy tak počas jedného prípadu dieťa zastupuje pred súdom postupne viacero opatrovníkov. Nadáciu upozornili rodičia aj na prípady, kedy si kolízny opatrovník pred pojednávacou miestnosťou listoval prvýkrát v spise.
V niektorých prípadoch sme sa však nevedeli vyhnúť pocitu profesionálneho zlyhania. Napríklad, keď samotný kolízny opatrovník odporučil súdu, aby malo dieťa kontakt s oboma rodičmi, no potom nič neurobil, dokonca ani písomne nereagoval na podnety od druhého rodiča, že mu je dlhodobo bránené v kontakte s maloletým.
Zaznamenali sme aj prípad, keď sa kolízna pracovníčka zamestnala hneď po odchode z úradu práce v advokátskej kancelárii, ktorá predtým figurovala minimálne v dvoch sporoch danej kolíznej.
Keďže sa na Ústredie práce obrátil so sťažnosťou aj jeden z rodičov, požiadali sme ich o stanovisko, či nevideli v tomto prípade nejaký konflikt záujmov. A aká bola reakcia ústredia, ktoré zastrešuje všetky úrady práce?
,,V tejto súvislosti treba uviesť, že po skončení štátnozamestnaneckého pomeru si môže každý občan slobodne vybrať zamestnanie.“
5. Čo (ne)môže robiť polícia
Pri marení súdneho rozhodnutia je často privolaná polícia. Tá síce poučí oboch rodičov o fakte, že kto marí alebo sťažuje výkon rozhodnutia súdu, môže byť potrestaný až dvojročným väzením.
No zároveň má privolaný policajt konať s ohľadom na najlepší záujem maloletého. Podľa stanoviska Prezídia policajného zboru nemá polícia kompetencie zasahovať do práv rodičov a detí. Teda ak narazia na tvrdenie, že dieťa nechce ísť k druhému rodičovi, nemôže ho nasilu nútiť ísť.
Na druhej strane, pri sporoch kde je jeden rodič z cudziny, sa Nadácia v súvislosti s políciou opakovane stretla až s neštandardne aktívnym prístupom.
V jednom prípade napríklad policajt kontaktoval rodiča cez bezpečnostnú aplikáciu, nie oficiálnym telefonátom alebo emailom. V druhom prípade na rodiča v čase kontaktu s maloletým čakali policajti oblečení v civile a vyzvali ho na bežnú kontrolu dokladov.
6. Komisárka pre deti
Osobitné postavenie v sporoch o maloletých má Úrad komisára pre deti. Je zriadený osobitným zákonom a má relatívne široké kompetencie. Môže požiadať o vstup do konania, vypočúvať maloletých a vyjadriť svoj názor, čo je v ich najlepšom záujme. No chýbajú jednoznačné pravidlá, podľa ktorých si úrad vyberá, do ktorých sporov vstúpi a do ktorých nie. Úrad sa rozhoduje podľa vlastného uváženia.
Post komisára pre deti zastáva od konca roka 2015 na 6 rokov bývalá ministerka práce (Smer-SD) Viera Tomanová. K jej činnosti práve v oblasti poručenskej agendy má Nadácia už dlhodobo vážne výhrady.
Medializovali sme viacero podozrení, že úrad nekonal v najlepšom záujme maloletých, respektíve nepostupoval profesionálne. Napríklad, keď samotná komisárka odporúčala matke konkrétneho bratislavského advokáta so slovami: ,,Ja viem, že XY je aj drahý, aj všetko, ale v tomto prípade ona sa už nepohne bez dobrého advokáta a bez človeka, ktorý je skúsený.”
Na rovnakej nahrávke tiež radila Tomanová matke, aby nerešpektovala rozhodnutie súdu. Maloletá mala byť v tom čase už totiž dávno u otca.
Čo sme iniciovali
Komisárku pre deti sme vyzvali, aby odstúpila z funkcie a aj po našich podnetoch k jej činnosti aktuálne na úrade prebieha prieskum poslancov Národnej rady.
Parlament tiež tento týždeň schválil rozšírenie možností, kedy môžu poslanci odvolať komisárku za profesionálne zlyhanie. Doterajšia legislatíva totiž túto možnosť prakticky neponúkala.
