BRATISLAVA. Vývoj verejných financií naďalej zásadne ovplyvňujú karanténne opatrenia a zhoršený ekonomický vývoj v dôsledku pandémie koronavírusu, ako aj vládnymi opatreniami na podporu ekonomiky.
Tvrdí to analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Pavol Majher v reakcii na aktuálny vývoj plnenia hotovostného štátneho rozpočtu.
Rast výdavkov a pokles príjmov štátu
Ten sa totiž ku koncu júla prepadol do schodku vyše 3,8 miliardy eur, čo znamenalo medziročné prehĺbenie deficitu až o 2,4 miliardy eur.
Stál za tým najmä rast výdavkov o vyše 1,6 miliardy eur ale taktiež pokles príjmov o takmer 760 miliónov eur.
Negatívny vplyv pandemického vývoja je podľa Majhera možné pozorovať najmä vo výpadku daňových príjmov o vyše 780 miliónov eur a v navýšení transferu Sociálnej poisťovni na financovanie OČR, PN a výpadku odvodových príjmov o 670 miliónov eur.
Bežné výdavky stúpli až o pätinu
Bežné výdavky štátneho rozpočtu pritom medziročne stúpli až o pätinu, k čomu okrem spomínaných transferov Sociálnej poisťovni prispelo aj financovanie vládnych opatrení na podporu zamestnanosti, rast výdavkov na rodičovský príspevok a vyššia platba za poistencov štátu.
Rástli aj osobné výdavky štátneho rozpočtu, kým výdavky na tovary a služby mierne klesli.
Objem investícií zo štátneho rozpočtu sa medziročne znížil o 121 miliónov eur na 594 miliónov eur. „Pokles bol spôsobený výškou zálohovej platby za stíhačky, ktorá sa medziročne znížila o približne 100 miliónov eur,“ uviedol Majher.
Deficit môže prekročiť deväť percent HDP
Naopak, rástli výdavky na doplnenie a tvorbu hmotných rezerv v súvislosti s pandémiou. Zvýšili sa aj kapitálové transfery, za čím stálo najmä čerpanie transferov obciam, ako aj financovanie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie.
Ako však pripomína analytik rozpočtovej rady, štátny rozpočet tvorí len časť hospodárenia celej verejnej správy.
Samosprávy nezvládnu povinnosti pri triedení kuchynského odpadu Čítajte „Hoci vývoj hotovostných zostatkov zverejňovaný ministerstvom financií môže poukazovať na niektoré dôležité trendy či riziká, pre komplexný pohľad je potrebné zohľadniť aj hospodársky výsledok ostatných subjektov verejnej správy,“ tvrdí Majher.
Ide napríklad o samosprávy či Sociálnu poisťovňu. Aktuálny odhad rizík pre saldo verejnej správy ako celku, ktorý zohľadňuje aj vývoj v štátnom rozpočte, rozpočtová rada zverejňuje pravidelne v rámci svojho rozpočtového semaforu.
Podľa júlového odhadu môže deficit verejnej správy dosiahnuť úroveň 8,178 miliardy eur, teda 9,4 percenta HDP.
