Mohutný výbuch v bejrútskom prístave, ktorý si vyžiadal stovku obetí a tisícky zranených, symbolizuje to, čo sa už vyše roka deje aj v ekonomike Libanonu. Krajina, ktorú obklopujú Sýria a Izrael a cez Stredozemné more susedí s neďalekým Cyprom, sa zmieta vo vážnej ekonomickej depresii.
Po výbuchu zostalo 300-tisíc ľudí bez domova, Bejrút vyhlásili za oblasť katastrofy Čítajte Situácia v Libanone fascinuje ekonómov. Kombinuje prvky dlhovej, bankovej, potravinovej a fiškálnej krízy, ktorú dotvára hyperinflácia a vysoká nezamestnanosť.
Akoby v Libanone testovali, čo ešte jeho obyvatelia dokážu zvládnuť.
(Ne)zlyhal voľný trh
Bez práce je v Libanone 30 percent ľudí (ide o odhady), nezamestnaní sú najmä medzi mladými ľuďmi. Ale aj medzi šikovnými ľuďmi, ktorí študovali na Západe a doma si nevedia nájsť uplatnenie. To všetko vedie k nespokojnosti s vládou, ktorá je spájaná s korupciou.
V krajine absentujú verejne dostupné služby, ktoré na Slovensku považujeme za samozrejmosť.
Od 90. rokov prešiel Libanon vlnami privatizácie, ktoré sa dotkli prakticky všetkého - od školstva, zdravotníctva až po hromadnú dopravu. V niektorých lokalitách prešli do súkromných rúk aj pláže a (verejné) parky.
