BRATISLAVA. Spotrebiteľská inflácia aj v júli 2020 ďalej spomaľovala, opäť najmä pod vplyvom zlacňujúcich potravín (nad rámec tradičnej letnej sezóny), ale aj bázického efektu u cien poštových služieb. Uviedol to v komentári k júlovej inflácii Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Dopytová inflácia nespomalila
"Naopak, spomaľovanie inflácie tlmili zotavujúce sa ceny ropy na svetových trhoch, v júli však ďalej nespomaľovala už ani dopytová inflácia," spresnil Koršňák.
Inštitút sezónnych prác môže priniesť zamestnanosť na vidiek Čítajte Podobne ako v júni aj v júli podľa neho priniesli najväčšie prekvapenie ceny potravín. Ceny potravín smerom nadol pritom ťahali najmä sezónne potraviny (zelenina, ovocie), ktoré vykázali tento rok zlacnenie nad rámec tradičnej letnej sezóny.
Ceny zeleniny tak boli medziročne nižšie o takmer 14 percent, ceny ovocia síce boli medziročne stále drahšie o takmer 10 percent, ešte v máji však vykazovali dvojnásobnú dynamiku medziročného zdražovania. Júnové ceny agrokomodít naznačujú, že tento trend (zlacňovania) by nemusel byť dlhodobo udržateľný.
"Očakávame, že medziročná inflácia by mohla jemne spomaľovať ešte aj v auguste, a to aj napriek tomu, že infláciu by mali podporiť drahšie ceny pohonných hmôt, kde stále existuje priestor pre oneskorené zdraženie v reakcii na vývoj cien ropy na svetových trhoch v máji a júni. V nasledujúcich mesiacoch by sa totiž do dopytovej inflácie mohol postupne čoraz viac premietať slabší ekonomický rast a očakávané zvolenie silného rastu miezd v komerčnej časti ekonomiky, čo by mohlo ďalej podporiť dezinfláciu. Očakávame teda, že inflácia by sa mala v druhej polovici roka ukotviť na úrovniach okolo 1,5 percenta," dodal Koršňák.
K zdražovaniu dochádza pomalšie
Podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej na základe doterajších údajov možno konštatovať, že na celkovom vývoji cien sa od januára 2020 nižšia DPH na zdravé potraviny výraznejšie neprejavila. Potvrdili sa tak očakávania, že toto opatrenie môže rast cien potravín mierne stlmiť, ale nezabezpečí cenový pokles potravín.
Iné faktory pôsobiace na rast cien potravín sú dominantnejšie a v konečnom dôsledku dochádza "iba" k pomalšiemu zdražovaniu potravín po zavedení opatrenia do praxe. Počas uplynulých mesiacov ťahal napríklad ceny mäsa nahor africký mor ošípaných. Svoju rolu však zohrávajú aj mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo rast minimálnej mzdy.
"Cenotvorbu v prípade potravín však ovplyvňuje aj počasie, následne stav úrody u nás či vo svete a s tým súvisia aj ceny agrokomodít na svetových trhoch. Svoju rolu zohráva aj situácia súvisiaca s COVID-19," doplnila Sadovská.
Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR spotrebiteľské ceny na Slovensku v júli v priemere vzrástli o 0,1 percenta, čo znamenalo spomalenie dynamiky ich medziročného rastu z 1,8 percenta na 1,7 percenta a najpomalší medziročný rast cien od októbra 2017.
