Obyvatelia Berlína sa dlhodobo sťažovali na rastúce ceny bývania. Samospráva nemeckého hlavného mesta, v ktorom až 85 percent obyvateľov žije v podnájme (ide o viac ako 1,5 milióna bytov), to vyriešila svojsky.
Ľavicový magistrát zložený zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), Zelených a ľavicovej strany Die Linke vlani zmrazil ceny prenájmov.
Pri bytoch postavených do roku 2014 ich zafixoval na nasledujúcich päť rokov. A od februára začali platiť presné obmedzenia týkajúce sa ceny nájmov v závislosti od veku bytoviek a vybavenia.
Ceny starších bytov napriek kríze podľa analytikov mierne stúpli Čítajte Byty tak možno prenajímať len za ceny v rozmedzí 3,92 až 9,80 eura za štvorcový meter, čo je hlboko pod trhovým priemerom. Vyššiu cenu (o infláciu) môžu prenajímatelia uplatniť až v januári 2022 – a aj tak môžu nájomné zdvihnúť najviac o 1,3 percenta.
Na ilustráciu, v druhom štvrťroku tohto roka bolo priemerné nájomné (vrátane energií) v Bratislave 11,50 eura za štvorcový meter, čo je mierny pokles oproti vlaňajšku (12,30 eura). Bývanie v prenájme je teda v Berlíne o 30 až 40 percent lacnejšie než v Bratislave.
Dvojité ceny
V praxi vyzerá nariadenie berlínskej radnice absurdne. V inzerátoch na prenájom sa uvádzajú dve ceny – regulovaná a trhová.
Napríklad regulovaná cena pri trojizbovom byte s rozlohou 72 štvorcových metrov je 528 eur mesačne. Prenajímateľ však preventívne informuje aj o trhovom nájomnom vo výške 1 149 eur mesačne, ktoré by požadoval, ak by cenová regulácia mesta neplatila. Takzvaná tieňová cena má psychologický efekt.
