LONDÝN. Súkromný sektor eurozóny stratil v auguste dynamiku po júlovom zotavení sa z krízy, ktorú spôsobila pandémia nového koronavírusu. Tempo rastu jeho aktivity sa tento mesiac spomalilo.
Prispelo k tomu najmä prudké spomalenie sektora služieb. Zlou správou tiež je, že firmy v celej eurozóne znižujú počet pracovných síl. Ukázali to v piatok predbežné údaje spoločnosti IHS Markit.
Podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti sa kombinovaný index nákupných manažérov pre sektory služieb aj výroby v eurozóne (Purchasing Managers Index, PMI), ktorý je kľúčovým ukazovateľom budúcej aktivity firiem, po očistení od sezónnych vplyvov v auguste znížil na 51,6 bodu z júlových 54,9 bodu. Dosiahol tak dvojmesačné minimum.
V júli pritom hodnota indexu prvýkrát od februára prekročila hranicu 50 bodov, ktorá oddeľuje rast aktivity v danom odvetví od jej poklesu.
Prieskum ďalej ukázal, že v auguste zaznamenali oba kľúčové sektory eurozóny odlišné trendy. Kým rast sektora služieb sa takmer zastavil, vo výrobnom sektore sa spomalil len mierne.
Konkrétne, PMI dominantného sektora služieb, ktorý zahŕňa celú škálu firiem od veľkých bánk po malé reštaurácie a opravovne, v auguste klesol na 50,1 bodu z 54,7 bodu v júli, čo je jeho najnižšia úroveň za dva mesiace. Analytici pritom odhadovali, že klesne len veľmi mierne na 54,5 bodu.
Aj PMI výrobného sektora sa tento mesiac mierne znížil na 51,7 z 51,8 bodov v júli, pričom zaostal za odhadmi analytikov, ktorí počítali s jeho zvýšením na 52,9 bodu.
Čiastkový index priemyselnej produkcie v auguste vzrástol na 55,7 z 55,3 bodu pred mesiacom.
Vzhľadom na to, že dopyt v eurozóne zostal utlmený a dôvera podnikov v budúcu aktivitu klesla, firmy v regióne pokračujú v auguste v znižovaní počtu zamestnancov už šiesty mesiac po sebe, aj keď sa tempo prepúšťania zmiernilo. Klesajúci počet pracovných síl bol evidentný v oboch odvetviach.
Čo sa týka jednotlivých krajín eurozóny, súkromný sektor v Nemecku si udržal solídne tempo rastu, aj keď mierne pomalšie ako v júli. Aktivita vo Francúzsku sa však citeľne spomalila.
Andrew Harker, ekonomický riaditeľ IHS Markit, po zverejnení výsledkov vyhlásil, že "oživenie eurozóny v auguste stratilo na dynamike, čo poukazuje na prirodzenú slabosť dopytu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19. Zotavenie oslabil nárast nových prípadov ochorenia v rôznych častiach eurozóny, pričom opätovne zavedené obmedzenia ovplyvnili najmä sektor služieb."
Podľa Harkera eurozóna stojí na križovatke. Jej rast sa v nasledujúcich mesiacoch buď zrýchli, alebo bude ďalej klesať po počiatočnom oživení, ktoré naštartovalo zmiernenie blokád. Cesta, ktorou sa región vyberie, bude do veľkej miery závisieť od toho, ako úspešne sa mu podarí potlačiť pandémiu, a či firmy a ich zákazníci opäť nadobudnú dôveru potrebnú na podporu rastu ekonomiky.
