Nemecko si podľa Scholza bude musieť vziať ešte viac dlhov na boj s pandémiou

BERLÍN. Nemecko bude musieť v roku 2021 prevziať ešte viac dlhov, aby zmiernilo negatívny vplyv nového koronavírusu na ekonomiku.

Uviedol to v piatok minister financií Olaf Scholz.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Nemecká ekonomika by mala mať najhoršie za sebou, zotavenie však bude trvať dlho Čítajte

"Budúci rok budeme aj naďalej nútení pozastaviť dlhové pravidlo a vydávať značné finančné prostriedky na ochranu zdravia občanov a stabilizáciu ekonomiky," povedal Scholz v rozhovore pre mediálnu skupinu Funke s odkazom na preferovanú politiku vyrovnaného rozpočtu v Nemecku.

Scholz si tento rok plánuje požičať na trhoch približne 218 miliárd eur, aby mal financie na obrovský záchranný balík, ktorý má najväčšej európskej ekonomike pomôcť prekonať pokles spôsobený pandémiou nového koronavírusu. Nemecko tak na čas upustilo od "dlhovej brzdy", ktorú po finančnej kríze zakotvilo v ústave.

Bilión eur na pomoc firmám

Vláda v Berlíne prisľúbila viac ako bilión eur na pomoc firmám a občanom počas tzv. koronakrízy, a to aj prostredníctvom pôžičiek, grantov a dotovaných programov skráteného pracovného času (kurzarbeit).

Scholz, ktorý je tiež vicekancelárom, odhaduje, že nemecké hospodárstvo sa zotaví z vírusového šoku a vráti sa na úroveň pred krízou "do konca budúceho roka alebo začiatkom roka 2022".

Nemeckí sociálni demokrati (SPD) nominovali Scholza za svojho lídra, ktorý sa má na budúci rok vo voľbách pokúsiť o víťazstvo a nahradiť odchádzajúcu kancelárku Angelu Merkelovú.

Scholz je podľa prieskumov v súčasnosti najobľúbenejším politikom SPD vďaka tomu, ako postupoval počas prvej vlny pandémie.

Aj nemecká ekonomika poklesla

Nový koronavírus a jeho dôsledky zasiahli najväčšiu ekonomiku Európy menej tvrdo, ako ďalšie veľké hospodárstva bloku. Jej výkon sa však v druhom štvrťroku aj tak strmo znížil, o 10,1 percenta po poklese o 2 percentá v prvom kvartáli.

To bol väčší pád ako predchádzajúci rekord, keď sa hrubý domáci produkt Nemecka v prvom štvrťroku 2009, keď vrcholila globálna kríza, znížil o 4,7 percenta.