BRATISLAVA. Ak sa bytový dom ocitne v dlhoch, spoločnosti často vymáhajú chýbajúce peniaze od správcu bytového domu.
Dlžníkom je však samotný bytový dom a správca zodpovedá za záväzky vlastníkov vzniknuté pri výkone správy domu iba do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv.
V prípade, že je tento účet prázdny, veriteľ nemôže dlžnú sumu vymáhať priamo od správcu.
Upozornila na to výkonná riaditeľka Združenia pre lepšiu správu bytových domov (ZLSBD) Nina Sovič.
Napriek jasne uvedeným ustanoveniam v príslušnej legislatíve sa podľa Sovič v mnohých prípadoch vyskytuje, že veritelia neoprávnene vymáhajú dlžnú sumu priamo od správcu a nie od bytového domu, pričom dodávatelia majú zmluvný vzťah práve s bytovým domom. Konajú tak dokonca nie len vo vlastnej réžii, ale aj cez inkasné spoločnosti či súdy.
"Nie je ojedinelým prípadom, že správca prevezme do svojej správy bytový dom, ktorého vlastníci neuhrádzajú mesačné zálohové predpisy (prípadne aj vyúčtovania), v dôsledku čoho vznikajú nedoplatky u dodávateľských organizácií (elektrárne, vodárne, atď.)," vysvetlila Sovič. Takýto bytový dom ostane odpojený od energií, ale dodávateľská spoločnosť úhradu za dodané tovary alebo služby naďalej požaduje. Aj v tomto prípade sa vyskytuje otázka, kto je skutočným dlžníkom - správca ním podľa Sovič nie je.
Legislatíva jasne určuje, že ak záväzky bytového domu nie sú kryté zaplatenými úhradami za plnenie alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, vlastník bytu a nebytového priestoru v dome zodpovedá za záväzky nad rámec zaplatených úhrad v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.
"Na slovenskom trhu, žiaľ, aj v súčasnej dobe pôsobí mnoho spoločností, ktoré nekonajú v súlade s platnou legislatívou a svojím konaním strpčujú život nielen obyvateľom, ale aj iným spoločnostiam," dodala Sovič s tým, že následné súdne spory sa môžu ťahať aj roky.
