Z Liptova Podunajská nížina a nie je to anomália. Čo budeme jesť? Čítajte „Vezmi si figu,“ vraví mi známy a naťahuje ruku s dozretými plodmi. „Odkiaľ ich máš? Bol si na dovolenke pri mori?“ pýtam sa.
„Ale kdeže. To mám zo svojej záhrady,“ vysvetľuje spokojne. Neviem, či je jeho radosť namieste. Je len ďalším dôkazom toho, že klimatická kríza napína svaly.
Iste, vyššie teploty sa dajú brať aj pozitívne. Na Slovensku dozrievajú plodiny, ktoré tu ešte pred pár rokmi nemali šancu, je možné zasiať dvakrát do roka, niektoré odrody majú lepšie úrody.
Klimatická kríza však znamená aj slabé zimy bez snehu, intenzívne suchá, silný vietor, povodne a búrky.
Poľnohospodárstvo je jedným z hlavných producentov skleníkových plynov. A vracia sa mu to ako bumerang. Klimatická kríza najviac postihuje odvetvia závislé od počasia, predovšetkým poľnohospodárstvo.
Farmári sa tak musia vyrovnávať s tým, že na jar im mrzne ovocie, že po nástupe sucha a vysokých teplôt musia zavlažovať a že potom im celé úsilie môže zničiť jedno krupobitie.
