Autorka je riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu
Nového štátneho tajomníka na ministerstve vnútra Vendelína Leitnera špehovalo počas vlády Ivety Radičovej vojenské obranné spravodajstvo (VOS). Sťažoval sa na to Ústavnému súdu a žiadal desaťtisíc eur, ale neuspel.
Súd v odôvodnení citoval z tajných dokumentov, podľa ktorých ho sledovali pre možné korupčné správanie. Dôvody mohli byť aj vymyslené, čo sa pre meškajúcu spravodlivosť tak skoro nedozvieme.
Leitner nastúpil v pondelok 24. augusta do funkcie namiesto Lukáša Kyselicu. Ten musel odstúpiť potom, čo Denník N zverejnil, že pracoval vo vojenskom spravodajstve a súčasne kandidoval do parlamentu. Podľa zákona by vojaci nemali byť politicky činní.
Vo vojenskej službe pôsobil aj jeho nástupca brigádny generál Leitner. Riadil Vojenské spravodajské služby za Dzurindovej vlády. Neskôr, keď bol poradcom ministra obrany Ľubomíra Galka (vtedy SaS), ďalšia súčasť vojenskej tajnej organizácie ho odpočúvala. (Nadácia pôvodne v texte uviedla, že Leitner riadil Vojenské spravodajské služby za Radičovej vlády, čo nie je pravda. Za chybu sa Nadácia Zastavme korupciu ospravedlňuje.)
Leitnerov telefón “napichlo” VOS od júla 2011, kým akciu predčasne v auguste neukončilo. Vtedy sa totiž prevalilo, že vojaci odpočúvali v rozpore so zákonom viacerých dôstojníkov, civilistov či novinárov.
Leitner považoval svoje odpočúvanie za rovnako nezákonné a chcel od štátu odškodnenie. Obrátil sa na Ústavný súd, ale ten jeho sťažnosť odmietol, rovnako ako nárok na finančnú kompenzáciu. Na uznesení, ktoré je zverejnené na webe, je zaujímavé, že ústavný súd uveril dôvodom, pre ktoré VOS špehovala Leitnera.
V prospech záujmových skupín?
V žiadosti o súhlas na odpočúvanie, ktorej časť bola odtajnená a Ústavný súd ju rozsiahlejšie cituje, VOS napísala, že získala poznatky týkajúce sa “neštandardného a účelového konania záujmovej osoby Ing. Leitner.”
Mala ho podozrievať, že chce ovlyvniť rozhodovací proces na ministerstve v prospech finančných skupín, ktoré mali záujem o kúpu, prevod či prenájom vojenských zdravotníckych pracovísk.
“Aktivity môžu vážne ohroziť a poškodiť vojensko-hospodárske záujmy SR,” uviedlo VOS. Podľa neho “existovalo dôvodné podozrenie, že môžu byť smerom k zodpovedným pracovníkom ministerstva obrany zaznamenané rôzne formy korupčného správania.”
Ústavný súd konštatoval, že zásah do Leitnerovho práva na súkromie bol primeraný vzhľadom na charakter možnej trestnej činnosti a na to, ako je korupcia v spoločnosti vnímaná. Za logickú považoval úvahu, že ako poradca mal kontakt s osobami, ktoré rozhodovali a mohol ich ovlyvniť.
Leitner nesúhlasí
Ústavný súd riešil vec v čase, keď už bolo známe, že polícia vyšetruje bývalého riaditeľa VOS Pavla Brychtu pre nezákonné odpočúvanie viacerých osôb. Leitner vraví, že rozhodnutie súdu rešpektuje, ale aj tak je presvedčený, že aj jeho odpočúvanie bolo v rozpore so zákonom.
Dodal, že nemal žiadne možnosti ovplyvniť nakladanie s nehnuteľnosťami na ministerstve obrany. Skutočnosti, ktoré uvádzala VOS, považuje za nezmyselné. Buď išlo podľa neho o dezinformácie alebo nimi chceli tajní oficiálne zdôvodniť nelegálny postup.
Meno Leitnera sa ešte predtým, ako vystriedal Kyselicu, spomínalo v súvislosti s iným vysokým postom. Mal sa vrátiť do tajných služieb a stať šéfom Vojenského spravodajstva. Po nástupe novej vlády odišiel z tohto miesta Ján Balciar, ktorý nevedel verejnosti vysvetliť svoj obrovský majetok.
Vojenské spravodajstvo funguje v utajenom režime, má svoj rozpočet a spravuje viaceré nehnuteľnosti štátu. Ten, kto ho riadi, musí prejsť bezpečnostnou previerkou. Posudzuje sa jeho minulosť, kontakty a spoľahlivosť.
Leitner potvrdil, že bol spomínaný ako jeden z kandidátov, ale neprezradil, prečo napokon nenastúpil na čelo Vojenského spravodajstva, ktoré je už päť mesiacov bez riaditeľa. Poprel, že by mu informácie, pre ktoré ho VOS odpočúvala, mohli spôsobiť problémy pri previerke. Vo vojenských kuloároch sa spomínalo, že Leitner nedostal previerku na stupeň “Prísne tajné”, ktorú riaditeľ Vojenského spravodajstva potrebuje.
Kauza odpočúvania je stále otvorená
Z centrálneho registra zmlúv nevyplýva, že by sa ministerstvo obrany v čase, keď tam pôsobil Leitner, zbavovalo zdravotníckych zariadení. Radičovej vláda však trvala len dva roky. Leitnera odpočúvali v lete 2011, kabinet skončil v roku 2012.
Polícia už v tom čase vyšetrovala kauzu odpočúvania, exriaditeľ VOS Pavol Brychta a jeho štyria podriadení mali zneužiť právomoci verejného činiteľa. Podľa vyšetrovateľa si vymýšľali dôvody, aby mohli odpočúvať ľudí. Na čo potom informácie slúžili nie je jasné, ale odpočúvali spravodajských dôstojníkov, novinárov či zamestnankyňu ministerstva hospodárstva, ktorá riešila licencie so zbraňami. Pre kauzu odstúpil vtedajší minister obrany Ľubomír Galko.
Či tajní skutočne zneužívali odpočúvacie zariadenia by mal rozhodnúť súd. Proces sa však už roky vlečie. Podľa prokurátora Jozefa Čentéša, ktorý podal obžalobu na Brychtu a spol. má spis na Okresnom súde v Bratislave I na stole už tretí sudca. Prvý odišiel do dôchodku a ďalšia sudkyňa na materskú dovolenku.
Galko sa nedávno do rezortu obrany vrátil. Minister obrany Jaroslav Naď si ho vybral za šéfa dôležitého podniku Letecké opravovne Trenčín.
