BERLÍN. Nemecká vláda v utorok schválila rozšírenie programu podpory miezd na udržanie zamestnanosti (kurzarbeit) a ďalšie opatrenia na pomoc ekonomike pri zotavovaní sa z dôsledkov pandémie nového koronavírusu.
5,6 milióna
Toľko ľudí v Nemecku poberalo v júni podporu v rámci kurzarbeit.
Tieto opatrenia by mali stáť približne 10 miliárd eur. Informoval v stredu minister financií Olaf Scholz.
"Cieľom je teraz stabilizovať ekonomiku," povedal Scholz vo verejnoprávnej televízii ZDF.
Podľa neho fakt, že Nemecko konalo rýchlo a jeho balík stimulov je veľký, pomohol krajine zvládnuť krízu oveľa lepšie ako iné štáty.
Predĺženie kurzarbeitu o ďalší rok
Na rokovaní koaličných partnerov v Berlíne (ktoré sa skončilo v utorok neskoro večer) sa rozhodlo tiež o predĺžení programu kurzarbeit, ktorý zvyčajne trvá 12 mesiacov, o ďalší rok.
Scholz uviedol, že peniaze na predĺženie budú pochádzať z federálneho rozpočtu na budúci rok. Dodal, že Nemecko dalo k dispozícii 1,2 bilióna eur na podporu ekonomiky počas pandémie.
Nemecko využíva program kompenzácie miezd za skrátenie pracovného času na predchádzanie hromadnému prepúšťaniu.
V máji bolo v Nemecku na kurzarbeite rekordných 7,3 milióna zamestnancov Čítajte Tento program pomohol krajine prekonať aj finančnú a hospodársku krízu pred vyše 10 rokmi, keď bol Scholz ministrom práce. Podľa mníchovského Inštitútu pre hospodársky výskum Ifo v júli poberalo dávky v rámci kurzarbeit asi 5,6 milióna ľudí, v porovnaní so 7 miliónmi ľudí v máji.
Predĺženie tohto programu je súčasťou obrovského balíka stimulov na pomoc nemeckej ekonomike pri prekonaní najhoršej krízy v povojnovej ére.
A predĺženie naznačuje tiež, že zotavovanie hospodárstva môže trvať dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Masová nezamestnanosť je pre štát najdrahšia
Nemecký kurzarbeit spočiatku pokrýva 67 percent čistej mzdy pre domácnosti s deťmi a časom sa zvyšuje.
Európska komisia používa nemecký program ako model pre celý región v snahe zabezpečiť, aby ľudia neprišli o prácu a firmy nestratili kvalifikovaných odborníkov, ktorých by potom museli hľadať po oživení ekonomiky.
"Najdrahšou vecou pre štát by bola masová nezamestnanosť a masový koniec firiem, a to je to, čomu pri inteligentnom vyžití peňazí na kurzarbeit môžeme zabrániť," uviedla v rozhovore pre ZDF Annegret Kramp-Karrenbauerová z kresťansko-demokratickej strany kancelárky Angely Merkelovej.
Dodala, že tento program ukázal svoje pozitíva už počas krízy v rokoch 2008 až 2009.
