BRATISLAVA. Minimálna mesačná mzda na Slovensku by sa mala od začiatku budúceho roka zvýšiť zo súčasných 580 eur na 623 eur.
Najnižšie hrubé zárobky by tak mali dosahovať 57 percent z priemernej hrubej mzdy na Slovensku za minulý rok.
Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu má stúpnuť na 3,580 eura zo súčasných 3,333 eura.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o minimálnej mzde, ktorý v stredu schválila vláda.
Pokles na 57 percent priemernej hrubej mzdy
Vládou schváleným návrhom novely zákona sa tak má zmeniť ustanovenie o tom, že minimálna mzda od roku 2021 dosahuje 60 percent priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.
Penzisti dostanú trináste dôchodky v sume od 50 do 300 eur Čítajte Toto ustanovenie do zákona od roku 2021 presadili v parlamente v októbri minulého roka poslanci za stranu Smer -SD.
Ak by vláda súčasné znenie zákona o minimálnej mzde ponechala v platnosti, najnižšie hrubé zárobky by od januára budúceho roka stúpli na 656 eur.
Podľa navrhovanej novely podiel minimálnej mzdy na priemernej hrubej mzde na Slovensku však od roku 2021 klesne na 57 percent.
Krajniak: Navyšujeme viac ako Smer
Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) na brífingu po rokovaní vlády upozornil na to, že vláda Smeru v prvých rokoch svojho vládnutia zvýšila minimálnu mzdu o 11 eur v roku 2013 a o 14 eur v roku 2014.
"My ju ideme v prvom roku zvýšiť o 43 eur," povedal.
Priemerné zvýšenie minimálnych hrubých zárobkov počas všetkých rokov vládnutia Smeru podľa Krajniaka predstavuje 32 eur.
Šéf rezortu práce tiež upozornil na to, že keď vlády pod taktovkou Smeru zvýšili minimálnu mzdu o 11 eur alebo 14 eur, tak odborári neprotestovali.
"Keď my ideme zvýšiť minimálnu mzdu o 43 eur, tak odborom sa to zdá málo," povedal.
Súčasne ocenil, že so zvýšením minimálnej mzdy na 623 eur súhlasilo aj Združenie miest a obcí Slovenska. "Považujem to za ich príspevok k sociálnemu zmieru na Slovensku," dodal Krajniak.
Mzda podľa náročnosti práce
Zmení sa tiež systém stanovenia šiestich úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce.
Kým v súčasnosti sa zvyšných päť úrovní minimálnej mzdy určuje ako násobok novej základnej sumy minimálnej mzdy, po novom sa druhá až šiesta úroveň minimálnych zárobkov zvýši jednotne o 43 eur.
Napríklad pri šiestom, najvyššom stupni náročnosti práce, minimálny mzdový nárok v súčasnosti dosahuje dvojnásobok minimálnej mzdy, teda 1 160 eur.
Po novom sa tento minimálny mzdový nárok od januára zvýši o 43 eur na 1 203 eur.
Ak by sa naďalej uplatňoval súčasný systém, najnižší mzdový nárok pri šiestom stupni náročnosti práce by vzrástol o 86 eur na 1 246 eur.
Vyššie príplatky za pohotovosť a víkendy
Novelou zákona sa majú tiež vzhľadom na rast minimálnej mzdy zvýšiť príplatky pre zamestnancov za pracovnú pohotovosť, za prácu v sobotu, v nedeľu a za prácu v noci. Všetky tieto príplatky sa však stanovujú pevnou sumou, čím sa odpoja od hodinovej minimálnej mzdy.
Odborári odmietajú dve úrovne minimálnej mzdy, zamestnávatelia ju chcú zmraziť Čítajte Napríklad základný príplatok za hodinu práce v sobotu už nebude stanovený ako polovica minimálnej hodinovej mzdy, ale sa určí sa na sumu 1,79 eura. Oproti tomuto roku pôjde o nárast o 12 centov.
Základný príplatok za prácu v nedeľu už tiež nebude vyjadrený ako 100 percent minimálnej hodinovej mzdy, ale stanoví sa na sumu 3,58 eura. V porovnaní s týmto rokom stúpne o 25 centov.
Základné mzdové zvýhodnenie za hodinu nočnej práce má od začiatku budúceho roka dosiahnuť 1,43 eura, čo bude nárast o 10 centov.
Odborári prerušili dialóg
Na znení návrhu novely zákona o minimálnej mzde sa minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak dohodol so zástupcami zamestnávateľov.
Šéf Konfederácie odborových zväzov pripustil verejné protesty Čítajte Zamestnávatelia pritom pôvodne presadzovali, aby sa minimálna mzda na rok 2021 nezvyšovala a zostala tak na úrovni 580 eur. Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský považuje dohodnutý kompromis za rozumné riešenie.
Odborári z pondelkového rokovania Hospodárskej a sociálnej rady odišli a prerušili sociálny dialóg na protest proti tomu, že si Milan Krajniak pozval na individuálne rokovania o minimálnej mzde len zástupcov zamestnávateľov.
Konfederácia odborových zväzov SR presadzovala zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 656 eur, ako to predpokladá súčasné znenie zákona o minimálnej mzde.
Z rokovania vlády
- Správca dane bude podnikateľom a firmám zasielať oznámenia o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov. Právnické osoby nebudú musieť vyrovnávať preddavky zaplatené do lehoty na podanie daňového priznania. V rámci boja proti daňovým únikom sa zavedú pravidlá na zdaňovanie príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností aj u fyzických osôb, čím sa má zamedziť vyhýbaniu sa plateniu dane na Slovensku. Pôjde o pravidlá pre zdaňovanie príjmov tzv. CFC spoločností aj u fyzických osôb, ktorých zámerom je obmedziť odkláňaniu príjmov do zahraničia s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením.
- Od 1. júla budúceho roka sa zruší oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dovoze zásielok z tretích štátov mimo Európskej únie, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o DPH, ktorý v stredu schválila vláda. Toto oslobodenie totiž podľa ministerstva financií narúša hospodársku súťaž medzi dodávateľmi usadenými v Európskej únii a mimo Európskej únie. Novela zákona tak prináša zásadné zmeny pri uplatňovaní DPH pri elektronickom obchodovaní s tovarom. Zmeny sa týkajú hlavne tzv. zásielkového predaja tovaru a dovozu malých zásielok z tzv. tretích štátov mimo Európskej únie.
- Stabilita finančného systému na Slovensku by sa mala zvýšiť. Národná banka Slovenska (NBS) bude môcť ukladať bankám kapitálový vankúš na krytie systémového rizika v závislosti od vymedzených typov expozícií. Zmenia sa tiež pravidlá na výpočet kapitálových požiadaviek na úrovni tzv. druhého piliera. Podľa návrhu novely zákona o bankách, ktorý v stredu schválila vláda, sa upravujú podmienky pri osobitnej požiadavke na vlastné zdroje, ako aj odporúčania týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov. NBS ako orgán dohľadu oznámi banke svoje očakávania týkajúce sa výšky kapitálu držaného nad rámec kapitálových požiadaviek a rezerv. Podľa ministerstva financií ide o „mäkkú“ požiadavku orgánu dohľadu, ktorá predstavuje nový, menej prísny a menej formálny nástroj v porovnaní s osobitnou požiadavkou na vlastné zdroje. Pri opakovanom neplnení tejto mäkkej požiadavky bude mať centrálna banka právomoc udeliť „tvrdú“ požiadavku na zvýšenie kapitálu v rámci druhého piliera.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bude mať nových podpredsedov. Od 15. septembra sa nimi stanú Szabolcs Hodosy a Martin Horváth. Na návrh predsedu ÚRSO o tom v stredu rozhodla vláda. Z funkcie odvolala doterajších podpredsedov Jozefa Mihoka a Milana Kubalu. Szabolcs Hodosy vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a Vysokej škole v Sládkovičove. Dlhé roky pôsobil v spoločnostiach Západoslovenská energetika, ZSE Distribúcia a Západoslovenská distribučná. Naposledy ako vedúci úseku riadenia investícií v Západoslovenskej distribučnej. Martin Horváth vyštudoval ekonomickú štatistiku na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V minulosti pôsobil v bankovom sektore a v oblasti finančného a energetického poradenstva.
Novým členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne (SP) bude Marcel Klimek, ktorý je v súčasnosti aj štátnym tajomníkom Ministerstva financií (MF) SR. Klimek vo funkcii nahradí Jána Mikulíka, ktorému 9. septembra uplynie päťročné funkčné obdobie. Klimek má do funkcie nastúpiť od 10. septembra tohto roka. Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada SR. Za jej člena môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
Na Slovensku pribudne od polovice septembra päť nových chránených areálov, a to Čenkov, Kamenínske slaniská, Marcelovské piesky, Panské lúky a Síky.
Návrh zákona o diaľničnej známke z dielne Ministerstva dopravy a výstavby bol stiahnutý z rokovania vlády. Podľa tohto materiálu malo byť možné uložiť pokutu za nesplnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti. Najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
