Na splátky úverov by nemalo ísť viac než 38 percent príjmu. Také je podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovíta Ódora pravidlo pre finančne zodpovedného dlžníka.
Odklad splátok: ako, kedy a čo sa oplatí (otázky a odpovede) Čítajte Kto sa ho držal, nemá počas koronakrízy problém so splácaním úverov. Čím je totiž pomer celkových splátok k výške príjmu vyšší (takzvaný ukazovateľ DSTI), vyššie je aj riziko, že pri poklese alebo strate príjmu nebude dlžník schopný svoje úvery utiahnuť.
Podľa najnovšieho prieskumu NBS (v júli ho realizovala agentúra Focus) život na finančnej hrane a pád do priepasti hrozí deviatim percentám slovenských domácností, ktoré v uplynulých mesiacoch požiadali o odklad splátok.
Cieľom prieskumu bolo na vzorke viac než tisíc rodín zistiť, ako budú domácnosti schopné po uplynutí deviatich mesiacov, keď sa skončí takzvané splátkové moratórium, opätovne splácať svoje pôžičky. Do decembra chce NBS spraviť ďalších päť prieskumov.
"Slepá" NBS
Odklad splátok guvernér NBS Peter Kažimír síce pochválil, ale toto opatrenie podľa neho spôsobilo, že banky na deväť mesiacov stratili kontakt s klientmi. Celkovo domácnosti odložili 51-tisíc úverov na bývanie a 61-tisíc spotrebných úverov.
