BRATISLAVA. Mičovský sa zúčastní na neformálnom zasadnutí Rady ministrov v Nemecku. Hlavnou témou bude poučenie z krízy COVID-19, potraviny v Európe a dobré životné podmienky zvierat. V pláne je aj bilaterálne rokovanie s nemeckou ministerkou Juliou Klockner.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) Ján Mičovský odchádza v nedeľu do Nemecka na neformálne zasadnutie Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo - AGRIFISH. Témou bude poučenie z krízy COVID-19, potraviny a dobré životné podmienky zvierat. Šéf agrorezortu plánuje aj bilaterálne rokovanie s nemeckou ministerkou Juliou Klockner. Nemecko prevzalo rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ od 01. júna 2020 a potrvá do konca tohto roka.
Pre slovenské pralesy by mal platiť najvyšší stupeň ochrany Čítajte V dňoch 30. augusta - 1. septembra 2020 sa v meste Koblenz uskutoční neformálne zasadnutie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva.
Ministri budú rokovať o témach týkajúcich sa dodávateľského reťazca, posilnenia potravinovej bezpečnosti, označovania produktov z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat a ochrany zvierat počas transportu. Mičovský plánuje aj bilaterálne rokovanie s nemeckou ministerkou poľnohospodárstva Juliou Klockner.
Úroveň sebestačnosti dosiahla 40 percent
SR je štát s otvorenou ekonomikou, s vysokou mierou dovozu a vývozu. V agrárnom obchode máme trvalo negatívne saldo agrárneho obchodu s okolitými krajinami, ako príklad možno uviesť rok 2019, keď pri celkovom vývoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v hodnote 2,9 mld. EUR, sme dosiahli negatívne saldo agrárneho obchodu vo výške 1,8 mld. EUR.
Za rok 2018 dosiahla úroveň potravinovej sebestačnosti v SR len cca 40%. Z toho vyplýva závislosť krajiny na dovoze agrárnych výrobkov – a to najmä z krajín EÚ. Preto každé narušenie potravinového reťazca v EÚ negatívne postihne domácich spotrebiteľov v SR. Dôležité je prijať opatrenia na posilnenie a podporu celého potravinového dodávateľského reťazca, najmä však prvovýroby a spracovania, a to z dôvodu dosiahnutia vyváženosti vzťahov v dodávateľskom reťazci a tiež dosiahnutia potravinovej bezpečnosti.
Súčasne však treba v rámci domácich politík členských štátov EÚ, v súlade s pravidlami jednotného trhu a medzinárodnými záväzkami EÚ, zvýšiť regionálnu mieru sebestačnosti krajiny, ako aj celej EÚ, cestou podpory domácej výroby - a to najmä pri vybraných komoditách.
Ekologické logo Európskej únie
Informáciu o pôvode spotrebiteľ považuje za veľmi dôležitú. Avšak, v prípade zavedenia povinného označovania pôvodu u ďalších spracovaných potravín, je potrebné vziať do úvahy aj nadmernú záťaž pre potravinársky priemysel vrátane finančných nákladov.
V súčasnosti sa Slovenská republika zaoberá zmenou označovania pôvodu zmesi medov, keďže terajšie pravidlá pre označovanie pôvodu zmesi medov sú pre spotrebiteľov nedostačujúce. Zároveň by bolo vhodné uvádzať údaje o územnom pôvode medu na etikete. Aby nedochádzalo ku komplikáciám pri voľnom pohybe tovaru, je potrebné nastaviť spoločné pravidlá pre všetky členské štáty EÚ, t. j. harmonizáciu.
Mnoho spotrebiteľov si želá, aby bola potravina označená tak, aby poskytovala informácie o dobrých životných podmienkach zvierat, využívaných na výrobu potravín počas chovu, prepravy a ich odporážania.
Na európskej úrovni už existuje označenie ako napríklad ekologické logo EÚ, ktoré poskytuje ekologickým výrobkom jednotnú identitu v celej EÚ. Doteraz existuje na národnej úrovni iba niekoľko označení, ktoré sa špecificky zameriavajú na dobré životné podmienky zvierat. Na splnenie rastúcich očakávaní spotrebiteľov, pokiaľ ide o dostupnosť výrobkov vyrobených podľa vyšších noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, by sa mohla použiť transparentná a harmonizovaná značka EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat.
So zavádzaním značky pre dobré životné prostredie sa má pokračovať
V nedávno prijatých záveroch Rady o dobrých životných podmienkach zvierat zo 16. decembra 2019 sa uvádza, že dobrovoľné systémy označovania dobrých životných podmienok zvierat, ktoré už boli zavedené v niektorých členských štátoch, spotrebitelia dobre prijali a umožnili im založiť svoje nákupné rozhodnutia aj na základe informáciách o dodržiavaní kritérií dobrých životných podmienok zvierat.
Jedným z konkrétnych cieľov predsedníctva je diskutovať a pokračovať v zavádzaní značky pre dobré životné podmienky zvierat v celej EÚ. V záveroch Rady sa Európska komisia vyzýva, aby zhodnotila potrebu a vplyv regulačného rámca EÚ, s kritériami pre systémy označovania dobrých životných podmienok zvierat, pričom sa zohľadnia národné skúsenosti.
Záujem o označovanie spôsobu chovu rastie
SR nemá významnú tradíciu ani skúsenosti v označovaní produktov z pohľadu dobrých životných podmienok zvierat. Zaznamenávame však trend zvyšovania záujmu spotrebiteľa najmä z pohľadu označovania vajec a spôsobu chovu nosníc.
Na záver stretnutia padne aj otázka na primeranosť vzdialenosti prepravovaných zvierat a výrobkov z nich. EÚ realizuje aktívnu proexportnú politiku, zameranú na liberalizáciu vzájomného obchodu s vybranými tretími krajinami, pričom viaceré tieto dohody obsahujú významné koncesie na náš budúci import mäsa a výrobkov z mäsa.
Pri aplikácii interných opatrení, negatívne ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť domácich agrárnych producentov v EÚ, dodržiavaním sprísnenej legislatívy ohľadom ochrany životného prostredia a znižovania emisie sklenníkových plynov, je podpora importu mäsa zo vzdialených krajín ako Austrália, Nový Zéland, resp. krajín zoskupenia MERCOSUR, voči „zeleným“ opatreniam EÚ kontraproduktívna.
