BRUSEL. Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny, aktualizovaný zoznam kritických surovín a prognostickú štúdiu o kritických surovinách pre strategické technológie a sektory s výhľadom do rokov 2030 a 2050.
Akčný plán predstavili podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič a eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton.
Šefčovič spresnil, že cieľom akčného plánu je zabezpečiť, aby Európa mala dostatok kritických surovín, ktoré potrebuje pre všetky moderné technológie, a zaistiť opatrenia na zníženie surovinovej závislosti Európy od tretích krajín.
To chce zaručiť posilnením získavania surovín z domácich zdrojov v EÚ, diverzifikáciou dodávok z tretích krajín a zefektívnením obehovej ekonomiky, čiže využívaním už použitých zdrojov.
Loading
...
Podľa jeho slov nové opatrenia EK podporia aj prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo a posilnia odolnosť Európy.
"Museli sme sa detailne pozrieť na to, čo máme v Európe, koľko toho budeme potrebovať, aké nerastné suroviny budeme musieť dovážať z tretích krajín a zabezpečiť, aby ten prístup k nim bol otvorený a férový. Nemôžeme tú bývalú závislosť na fosílnych zdrojoch zameniť závislosťou na kritických surovinách," vysvetlil Šefčovič.
Spresnil, že zoznam kritických surovín sa aktualizoval tak, aby odrážal zmenený hospodársky význam a výzvy v oblasti dodávok na základe ich priemyselnej využiteľnosti.
Zoznam obsahuje 30 kritických surovín, prvýkrát naň pribudlo lítium, ktoré má zásadný význam pre prechod na elektromobilitu a pre plánované gigafabriky na ekologické batérie. Lítium sa na zoznam dostalo vďaka štúdiám, ktoré boli vypracované pre Európsku alianciu pre batérie.
Šefčovič upozornil, že EÚ bude v roku 2030 potrebovať 18-krát viac lítia ako teraz a v roku 2050 to bude 60-násobná potreba tejto suroviny.
Za pozitívne označil, že v EÚ sú štyri sľubné náleziská lítia - v Českej republike (Cínovec), Francúzsku, Portugalsku a Španielsku. Pri účinnej ťažbe z týchto lokalít by EÚ už v roku 2025 mohla používať okolo 80 % európskeho lítia na výrobu batérií.
Podľa jeho slov Slovensko ponúka významné náleziská grafitu (Dubová, okres Pezinok), Fínsko a Španielsko zas majú kobalt a sú aj ďalšie členské krajiny EÚ s náleziskami, ktoré doteraz neboli využívané - buď nebol po týchto surovinách dostatočný dopyt, čo zmenila nová technologická revolúcia, alebo neboli dostatočné finančné stimuly na ich ťažbu, čo sa zmenilo novou politikou EÚ a Európskej investičnej banky (EIB).
Šefčovič priznal, že EÚ chce pri ťažbe kritických surovín - v Európe, ako aj vo svete - zachovať čo najvyššie environmentálne štandardy a zabezpečiť čo najviac výhod z tejto ťažby pre miestne komunity.
Komisia v záujme dosiahnutia cieľov akčného plánu pre kritické suroviny uviedla desať konkrétnych opatrení.
Už v nadchádzajúcich týždňoch vytvorí Európsku alianciu pre suroviny, ktorá sa v prvom rade zameria na najnaliehavejšie potreby a na zvýšenie odolnosti EÚ v hodnotových reťazcoch prvkov vzácnych zemín a magnetov, čo je kľúčové pre väčšinu priemyselných ekosystémov EÚ, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, obrana a vesmír.
Na lepší prieskum nálezísk EÚ využije aj svoj vesmírny program pozorovania Zeme Copernicus. Cez program Horizont Európa bude podporovať výskum a inovácie, najmä v oblasti nových technológií ťažby a spracovania, nahrádzania a recyklácie.
EK chce s týmto cieľom spolupracovať s členskými štátmi a regiónmi na identifikácii ťažobných a spracovateľských projektov v Únii, ktoré možno zrealizovať do roku 2025.
Mimoriadny dôraz sa bude klásť na regióny s ťažbou uhlia a iné transformujúce sa regióny.