BRATISLAVA. Slovensko je pre opatrenia, ktoré prijalo v ostatných rokoch, lepšie pripravené na prípadné prerušenie dodávok zemného plynu z Ruska, ako v roku 2009.
Zaisťujú to zmluvy s dodávateľmi, dostatočné kapacity zásobníkov plynu, možnosti reverzného toku plynu z Česka a Rakúska a prepojenie s Maďarskom.
Vyplýva to zo Správy o zabezpečení dodávok energií a riešenia prípadných núdzových stavov s určením príslušnej zodpovednosti za ich riešenie, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
Spotrebujeme takmer 5 miliárd kubíkov
Spotreba zemného plynu v Slovenskej republike v roku 2019 dosiahla takmer päť miliárd metrov kubických (m3), pričom celková uskladňovacia kapacita zásobníkov na území SR je takmer 4,01 miliardy m3.
Viac ako 98 percent domácej spotreby plynu je zabezpečovaných importom, keďže domáca ťažba zemného plynu v roku 2019 dosiahla iba 75 miliónov m3.
Rezervy po zastavení dodávky z Ruska
Pokiaľ by sa z akýchkoľvek dôvodov prerušili dodávky ruského plynu cez Ukrajinu, Slovensko môže dopraviť z Česka denne až 151 miliónov m3 plynu a z Rakúska ďalších 23 miliónov m3.
Energetickú bezpečnosť Slovenska zvýši aj rozostavaný prepojovací plynovod s Poľskom, ktorý má predpokladaný termín dokončenia v roku 2021.
Najvýznamnejším dodávateľom plynu je spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorá má dodávku zemného plynu zabezpečenú na základe dlhodobej zmluvy s ruskou spoločnosťou Gazprom Export.
Zmluva bola podpísaná v novembri 2008 s platnosťou od 1. januára 2009 a jej aktuálne trvanie je do roku 2032.
Jadrová energetika bez závažných problémov
Jadrové zariadenia v Slovenskej republike boli v roku 2019 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí.
Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR preto nemusel vydať príkaz na zníženie výkonu alebo na odstavenie reaktora, prípadne zastavenie prevádzky jadrovej elektrárne (JE).
Úrad jadrového dozoru vlani neobmedzil rozsah alebo platnosť povolenia ani nezastavil prevádzku žiadneho ďalšieho jadrového zariadenia.
Šesť prevádzkových udalostí
Vyplýva to zo Správy o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2019, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
"Počet a charakter udalostí na jadrových zariadeniach bol v roku 2019 v rámci obvyklých prevádzkových porúch bez osobitnej významnosti z hľadiska jadrovej bezpečnosti. Bolo zaevidovaných šesť prevádzkových udalostí podliehajúcich hláseniu dozornému orgánu na JE Bohunice V-2 a 12 udalostí na JE Mochovce," uviedol Úrad jadrového dozoru v predkladacej správe k materiálu.
Úrad jadrového dozoru vlani pokračoval v tvorbe nového atómového zákona, vo vydávaní bezpečnostných návodov a smerníc a v práci v medzirezortných pracovných skupinách vo svojej pôsobnosti.
V rámci kontrolnej a inšpekčnej činnosti v roku 2019 vydal Úrad jadrového dozoru SR spolu 483 rozhodnutí a vykonal 204 inšpekcií.
Kybernetické hrozby
Úrad tiež venuje zvýšenú pozornosť kybernetickým bezpečnostným hrozbám, ktoré môžu mať nepriaznivý dosah na bezpečnú prevádzku jadrových zariadení a na fyzickú ochranu jadrových materiálov a jadrových zariadení.
Opatrenia na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti sú súčasťou plánov fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení.
Na Slovensku sú v súčasnosti v prevádzke dva bloky jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a dva bloky jadrovej elektrárne Mochovce.
Bloky JE Bohunice V-1, odstavené z prevádzky v decembri 2006 a 2008, sú momentálne v druhej etape vyraďovania. Vyraďovanie jadrovej elektrárne Bohunice A-1 prebieha podľa harmonogramu III. a IV. etapy vyraďovania.
