BRUSEL. Európska únia by mala posilniť svoju reakciu na investičnú stratégiu Číny v Európe. Uvádza sa vo štvrtok zverejnenej správe Európskeho dvora audítorov.
Európski audítori zanalyzovali riziká, najmä hospodárskeho a politického charakteru, a tiež príležitosti, ktoré pre Úniu prináša štátom riadená investičná stratégia Číny.
Podľa audítorov Únia čelí viacerým výzvam vrátane toho, ako lepšie vymedziť, vykonávať a sledovať svoju vlastnú stratégiu vo vzťahu k Číne a ako skoordinovať opatrenia inštitúcií Únie a členských štátov vyplývajúce z ich dvojstranných vzťahov s Pekingom.
Štáty spolupracujú s Čínou aj dvojstranne
Audítori pripomenuli, že údaje o čínskych investíciách v Únii nie sú úplné a že je potrebné dôkladne zmapovať riziká a príležitosti.

Čína už od 80. rokov 20. storočia vykonáva investičnú stratégiu, ktorá podporuje jej štátom vlastnené podniky a súkromné spoločnosti, aby investovali do strategických odvetví v zahraničí.
Jej dvoma hlavnými piliermi sú iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta (Belt and Road Initiative) zameraná na prepojenosť a stratégia v oblasti priemyslu s názvom Made in China 2025. Obe stratégie majú za cieľ zabezpečiť hospodársky rast a vplyv Číny.
Euroinštitúcie v reakcii na túto politiku Pekingu prijali niekoľko iniciatív, z ktorých najnovšia z roku 2019 (strategická vízia pre vzťahy medzi Úniou a Čínou) predstavuje zmenu tónu vo vzájomných vzťahoch, keď Čína je v nich označovaná za partnera a zároveň za systémového súpera.
Všetky členské štáty spolupracujú s Čínou aj dvojstranne, často v súlade s vlastnými vnútroštátnymi záujmami a bez toho, aby o tom informovali Európsku komisiu, hoci je to ich povinnosť.
Spoločná európska stratégia
Audítori upozornili, že takýto roztrieštený prístup neumožňuje presadzovať hospodársky vplyv, ktorý Únia dosiahne, ak postupuje jednotne.

Audítori zdôraznili, že osobitnou výzvou pre Úniu je postupovať včas a koordinovane v prípadoch, keď je výhodné reagovať jednotne - ako napríklad pri bezpečnosti sietí 5G.
"Z Číny sa stal dôležitý ekonomický hráč na medzinárodnej scéne a vzťahy medzi Úniou a Čínou budú mať v nadchádzajúcich rokoch vplyv na životy občanov a hospodárstvo Únie," upozornila Annemie Turtelboomová, členka Európskeho dvora audítorov zodpovedná za túto správu.
Spresnila, že účinná reakcia na tento geopolitický posun si vyžaduje, aby Únia posilnila svoju stratégiu voči Číne a aby členské štáty konali spoločne s inštitúciami v mene Únie ako jedného celku.
Osemnásť rizík a šesť výziev
Podľa audítorov sa čínske investície za posledné dve desaťročia zvýšili a môžu mať pozitívny vplyv na európske ekonomiky, napríklad v podobe podpory rastu a pracovných miest.
Tieto investície však smerujú do odvetví so strategickým významom vrátane energetiky, telekomunikácií, prístavov a železníc. Za viac než polovicou týchto investícií v Únii sú čínske štátom vlastnené podniky.
Podľa pravidiel by sa takéto subvencie, ak by ich poskytoval členský štát, považovali za nepovolenú štátnu pomoc.
Tento rozdiel v zaobchádzaní s investormi môže narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu a Únii sťažuje dosiahnutie rovnakých podmienok pre svoje podniky a investície.
Prehľad rizík a príležitostí zostavený audítormi - prvý svojho druhu - zahŕňa 18 politických, hospodárskych, sociálnych, právnych a environmentálnych rizík, ako sú napríklad nadmerná zadlženosť členských štátov voči Číne či nútený transfer technológií firmami podnikajúcimi v Číne.
Na tri z týchto rizík - medzery alebo duplikácie v infraštruktúre pre širokopásmové pripojenie, otrasy v dodávateľských reťazcoch a prenos infekčných chorôb - sa nevzťahuje žiadne súčasné opatrenie eurokomisie či Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.
Audítori upozornili, že Únia bude v budúcnosti v reakcii na štátom riadenú investičnú stratégiu Číny čeliť šiestim výzvam: musí získať úplnejšie a aktuálne údaje o čínskych investíciách v EÚ; vykonať komplexnú analýzu rizík a príležitostí; lepšie vykonávať vlastnú stratégiu v podobe recipročných opatrení a predchádzaniu rušivým účinkom na vnútorný trh EÚ; posudzovať potreby financovania a sledovať výdavky; zlepšiť monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ a lepšie koordinovať reakciu inštitúcií EÚ a členských štátov.