Malo to byť reformné leto, vyhlasoval pred jeho začiatkom premiér Igor Matovič. Počas júla a augusta sa malo na konferenciách diskutovať o reformách, ktoré by sme mali predložiť do 15. októbra Európskej komisii. Má ísť o zmeny, na ktoré môžeme použiť sľúbených 7,5 miliardy eur z fondu obnovy.
Namiesto verejných debát diskutovali za zavretými dverami analytici z Inštitútu finančnej politiky, Útvaru hodnoty za peniaze a ďalší experti. Výsledkom ich práce je 97-stranový národný reformný plán nazvaný Slovensko 2.0, ktorý má INDEX k dispozícii.
Ide predovšetkým o komplexnú analýzu toho, čo Slovensku v minulosti vyčítala Európska komisia a čo považujeme za oblasti, ktoré potrebujeme zásadne zlepšiť.
Celý dokument má osem základných kapitol a predkladá ho ministerstvo financií na čele s Eduardom Hegerom. Je prešpikovaný dátami, ľahko implementovanými návrhmi i víziami.
Z nich si má koaličná rada vybrať priority, ktoré sa zhrnú do menšieho dokumentu zvaného Plán obnovy. Ten následne pošleme do Bruselu. Premiér Igor Matovič pritom ešte v polovici augusta tvrdil, že potom, ako sa pripravia jednotlivé reformy, prebehne k návrhu aj verejná diskusia.
Súvisiaci článok Tajuplný plán obnovy je štós papiera, ktorý zatiaľ neukážu Čítajte Problémom je, že Európska komisia počas leta zmenila stratégiu a nebude od nás požadovať len hrubé reformy, ktoré po splnení míľnikov preplatí, ale chce zoznam investičných projektov so zameraním na zelenú ekonomiku a digitalizáciu. Tie sa pritom ešte len majú definovať.
Čo je však v utajenom dokumente, ktorý dostali koaliční partneri a z ktorého by mali vybrať priority na zreformovanie oblastí?
Z pohľadu kvality života na Slovensku sú najväčšie výzvy zdravotníctvo, vzdelávanie a dostupnosť bývania. V týchto oblastiach patrí krajina medzi tri najslabšie spomedzi európskych krajín patriacich do OECD.
INDEX zosumarizoval, čo sa v dokumente, z ktorého vznikne Plán obnovy, nachádza, aké problémy určili experti a aké sú návrhy reforiem.
